Typ:
Rozhodnutie
Právna veta:
Navrhovatelia namietajú, že nie je ústavne konformný stav, keď štát zákonom prenesie
plnenie verejných úloh v oblasti životného prostredia, vrátane verejných dávok (príspevkov
do fondu) na subjekt, ktorý sa úplne vymyká spod jeho kontroly, a to najmä pri kreácii
Recyklačného fondu. Vytýkajú zloženie orgánov Recyklačného fondu, kde väčšinu majú
členovia tzv. reprezentatívneho združenia, ktorí majú aj dosah na nomináciu členov
a rozhodovaciu činnosť Recyklačného fondu. V týchto oblastiach vzniku a činnosti fondu
vidia navrhovatelia porušenie ústavných princípov. Recyklačný fond podľa nich vytvára
vlastnú politiku, ktorá však nie je politikou štátnou a je vo veľkej miere založená
na voľnej úvahe rozhodovacieho orgánu.
Pre posúdenie otázky namietaného nesúladu čl. 1 ods. 1 ústavy s namietanými ustanoveniami
zákona o odpadoch dotýkajúcimi sa Recyklačného fondu je posúdenie samotnej právnej
úpravy, ktorej sa vytýka najmä rezignácia štátu na plnenie svojich úloh v demokratickom
štáte na úseku zaručenia práva na ochranu životného prostredia.
Znakom právneho štátu je vytvorenie právnej istoty tak pri prijímaní zákonov a ďalších
všeobecne záväzných právnych predpisov, ako aj pri ich uplatňovaní štátnymi orgánmi.
Súčasťou právnej istoty je požiadavky, aby zákony v právnom štáte boli pochopené dostatočne
jasne, aby občanovi umožnili urobiť si aspoň predstavu o svojej právnej situácii.
Myšlienka právnej istoty je v zákonodarstve stelesnená vo forme jasnosti a prehľadnosti
(transparentnosti) zákonov, v oblasti správy všeobecne, ale aj životného prostredia,
osobitne musí nevyhnutne nadobudnúť formu ochrany dôvery.
V právnom štáte sa predpokladá, že existuje súlad medzi prameňmi práva, z toho dôvodu
sa interpretácia a aplikácia právnej normy v právnom štáte zakladá na domnienke súladu
všeobecne záväzných predpisov.
Táto domnienka ústavnosti v praxi znamená, že všetky právne predpisy sú v súlade s ústavou
a medzinárodnými dohovormi, pokiaľ ústavný súd ústavne predpokladaným (autoritatívnym)
spôsobom nerozhodne o ich nesúlade.
Zákonodarca vydaním preskúmavanej právnej úpravy plnil príkaz základného zákona, ale
aj svoj pozitívny záväzok ochrany životného prostredia, keď ustanovil pravidlá nakladania
s odpadmi s tým, že zmyslom tejto úpravy je predchádzať vzniku odpadov a obmedzovať
ich tvorbu, zhodnocovať odpady ich recykláciou, opätovným použitím alebo získaním
druhotných surovín z odpadov a v neposlednom rade zneškodňovať odpady spôsobom neohrozujúcom
zdravie ľudí a nespoškodzujúcim životné prostredie nad stanovenú mieru.
Zákonodarca zriadením Recyklačného fondu realizoval svoju zákonodarnú právomoc. Orgány
fondu sa kreujú na základe zákona za účasti výrobcov, dovozcov, ako aj orgánov samosprávy
obcí a organizácií druhého sektora, ktoré sa zaoberajú životným prostredím.
Právna úprava obsahuje záruky kontrolovateľnosti celého procesu recyklácie zo strany
orgánov životného prostredia, a to aj nariadenou povinnosťou Recyklačného fondu predkladať
správy.
Zriadenie Recyklačného fondu, jeho právomoci a činnosť, ako aj zloženie jeho orgánov,
nie je v príčinnej súvislosti s čl. 29 ods. 4 ústavy, pretože Recyklačný fond nie
je subjektom politických práv, a tiež nie je spôsobilý narušiť čl. 44 ods. 1 a 4 a čl.
55 ods. 1 ústavy.