Publikováno:
12/2003 Zb.Us.
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
Typ:
Nález
Právna veta:
1. Pri výklade základných práv a slobôd podľa Ústavy Slovenskej republiky, ktoré súvisia
s trestným konaním alebo trestným stíhaním, treba vychádzať zo vzájomných súvislostí
príslušných ustanovení Ústavy Slovenskej republiky a Trestného poriadku a účelu zabezpečenia
účinnej ochrany ako základných práv a slobôd osoby, proti ktorej je vedené trestné
konanie, tak aj iných do úvahy prichádzajúcich ústavných hodnôt.
2. Z povahy základného práva na obhajobu vyplýva, že toto právo nemôže byť obmedzené
iba na osobu obvineného, obžalovaného, prípadne odsúdeného, ale vzťahuje sa aj na
osoby v iných procesných postaveniach, proti ktorým je vedené trestné konanie, vrátane
bývalého obvineného v konaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o sťažnosti pre
porušenie zákona podľa § 266 a nasl. Trestného poriadku. Pojem „obvinený“ v čl. 50
ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky preto zahŕňa všetky označené osoby.
3. V konaní Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o sťažnosti pre porušenie zákona
podanej proti právoplatnému uzneseniu orgánu prípravného konania o zastavení trestného
stíhania obvineného ide o základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Obsahom tohto práva je právo bývalého obvineného, aby nezávislý
a nestranný súd rozhodol o jeho trestnom obvinení, čo v podstate znamená rozhodnúť,
či trestné stíhanie zostane zastavené alebo v konaní o trestnom obvinení bude pokračované.
4. Pri rovnosti medzi obvineným a prokurátorom v trestnom konaní ide o právo, aby
každá strana súdneho konania mala možnosť uplatňova ť si svoju vec pred súdom za podmienok,
ktoré ju podstatne neznevýhodňujú v pomere k druhej strane.
5. Keď zákon formálne umožňuje súdu konať dvoma rozdielnymi spôsobmi, súd musí prihliadnuť
na konkrétne okolnosti prípadu a zvoliť takú formu konania, pri ktorej sú rešpektované
základné práva a slobody.