Publikováno:
187/2003 Zb.Us.
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
Typ:
Nález
Právna veta:
1. Rozhodnutím o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia môže všeobecný súd porušiť
aj základné právo hmotného charakteru.
2. Aj na vydanie rozhodnutia o odklade vykonateľnosti správneho rozhodnutia súdom
sú kladené požiadavky, ktoré vyplývajú z práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky. Znamená to, že takéto rozhodnutie musí mať napr. zákonný
podklad (čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky) a nemôže byť prejavom svojvôle
(čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky).
3. Skutočnosť, že Občiansky súdny poriadok výslovne neoznačuje niekoho za účastníka
konania, neznamená, že s ním konajúci súd nemôže v prípade potreby konať, ak sa účinky
jeho postupu alebo jeho rozhodnutia týkajú základných práv, ktoré má takáto osoba
zaručené v Ústave Slovenskej republiky alebo v medzinárodnej zmluve.
4. Obsah vlastníctva tvorí súhrn subjektívnych vlastníckych oprávnení, medzi ktoré
patrí aj právo vec užívať (ius utendi), s vecou nakladať (ius disponendi), teda oprávnenie
vlastníka určovať ďalší právny osud veci. Citovaný čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky teda nielenže ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne
zaručuje (podobne aj čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd) realizáciu vlastníckych oprávnení vyplývajúcich aj z § 123 Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov.
5. Slovné spojenie „právo na ochranu“, ktoré je použité aj v čl. 20 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, implikuje v sebe aj potrebu minimálnych garancií procesnej povahy,
ktoré sú ustanovené priamo v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a ktorých nedodržanie
môže mať za následok jeho porušenie popri porušení práva na súdnu a inú právnu ochranu
podľa čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky.
6. Súd v súlade so zásadou iura novit curia si musí byť vedomý účinkov, ktoré výklad
zákona (§ 250c Občianskeho súdneho poriadku v podobe, v akej ho aplikuje) vyvoláva
vo vzťahu k procesnoprávnemu alebo hmotnoprávnemu postaveniu nositeľov základných
práv a slobôd.