Publikováno:
6/2005 Zb.Us.
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
Typ:
Nález
Právna veta:
1. Komisiu konštituovanú na základe § 30 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných
skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemožno zaradiť medzi orgány uvedené
v čl. 92 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zriaďované na výkon právomocí Národnej
rady Slovenskej republiky uvedených v čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky, pretože
ide o orgán, ktorý rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
v individuálne určených veciach fyzických osôb a jeho úlohou nie je realizovať kontrolnú
právomoc Národnej rady Slovenskej republiky vo vzťahu k výkonnej moci ani vyvažovať
jednotlivé druhy mocí (systém vzájomných bŕzd a protiváh, na ktorom je založená deľba
moci).
2. Nerovnaké zaobchádzanie zákonodarcu so skupinami osôb v inom postavení v zmysle
čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorých situácia však nie je rovnaká alebo
analogická, nemusí byť v nesúlade s označeným ustanovením.
3. Za trest možno považovať len také opatrenie súdu, ktoré je ako trest označené zákonom
a ktoré je právnym následkom právoplatného uznania viny za spáchanie trestného činu.
4. Posúdenie ústavnosti nepravej retroaktivity ustanovení zákona môže závisieť od
odpovede na otázku, či miera odlišnosti predošlej a súčasnej právnej úpravy má alebo
nemá znaky svojvôle, a od vyriešenia vzťahu ústavných princípov rovnosti a právnej
istoty.
Pokiaľ sú tieto princípy v takom napätí, že nemôžu spolu koexistovať a jednému z nich
treba dať prednosť, je rozhodujúcou požiadavka dôslednej realizácie účelu zákona.
5. Ak pojem použitý v právnej norme vzhľadom na svoj obsah a ďalšie relevantné skutočnosti
(napr. oblasť úpravy, postavenie adresáta normy a kontext) umožňuje adresátovi normy
urobiť si predstavu o svojej právnej situácii, a tak regulovať svoje správanie, nejde
o porušenie požiadavky predvídateľnosti právnej normy, právnej istoty a princípu právneho
štátu.
6. Pre posúdenie súladu ustanovenia zákona s Ústavou Slovenskej republiky alebo kvalifikovanou
medzinárodnou zmluvou je rozhodujúce to, či ústavný problém spočíva v znení ustanovenia
zákona, a nie to, že sa môže vyskytnúť v súvislosti s jeho interpretáciou a aplikáciou
v rozpore s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.