Publikováno:
51/2007 Zb.Us.
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
Typ:
Nález
Právna veta:
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) sa v konaní o preskúmaní
rozhodnutia vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov nemôže v niektorých
osobitných prípadoch obmedziť iba na posúdenie otázky, či navrhovateľ ako verejný
funkcionár v oznámení podľa čl. 7 alebo čl. 8 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane
verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona
č. 545/2005 Z. z. (ďalej len ,,ústavný zákon č. 357/2004 Z. z.“ alebo ,,ústavný zákon“)
uviedol neúplné alebo nepravdivé údaje alebo či porušil povinnosť alebo obmedzenie
ustanovené týmto ústavným zákonom alebo zákonom.
Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl.
124 Ústavy Slovenskej republiky) vyplýva, že musí pri uplatňovaní svojej právomoci
brať zreteľ aj na dodržiavanie procesných zásad zaručujúcich právo na spravodlivý
proces garantované čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky, a preto aj v okolnostiach
daného prípadu s prihliadnutím na zistené skutočnosti a svoju funkciu vyplývajúcu
mu z čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky dospel k názoru, že je daný dôvod na to,
aby sa zaoberal aj výhradami navrhovateľa smerujúcimi proti procesnému postupu Výboru
Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len ,, výbor“)
v súvislosti s namietaným nedodržaním ústavného príkazu obsiahnutého v poslednej vete
v čl. 9 ods. 12 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. Ústavný súd sa totiž v danom prípade
nemohol obmedziť len na posúdenie konformnosti konania navrhovateľa vo väzbe na povinnosti
vyplývajúce pre neho z ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., ale musí prihliadnuť aj
na príčinnú súvislosť medzi týmto konaním, vzdaním sa funkcie pred rozhodnutím výboru
podľa čl. 9 ods. 6 ústavného zákona, ako aj na posúdenie dopadu týchto skutočností
na samotné rozhodnutie výboru.
Zmyslom a účelom ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. je vo všeobecnosti zabezpečovať
právny mechanizmus ochrany verejného záujmu pri výkone verejných funkcií, ktorý má
zamedziť vzniku rozporu osobných záujmov verejných funkcionárov s verejným záujmom
v súvislosti s výkonom svojej funkcie a predchádzať zneužívaniu verejnej funkcie,
prípadne postaveniu s ňou spojeného, na osobný prospech.
Preto podľa názoru ústavného súdu treba vykladať poslednú vetu čl. 9 ods. 12 ústavného
zákona č. 357/2004 Z. z. predovšetkým so zreteľom na zmysel a účel tohto ústavného
zákona, ktorým je ochrana verejného záujmu, ktorá sa má zabezpečiť okrem iného aj
tým, že sa zakazuje výkon verejnej funkcie paralelne s výkonom iných funkcií, zamestnaní
alebo činností nezlučiteľných s funkciou verejného funkcionára (inkompatibilita) podľa
Ústavy Slovenskej republiky a zákonov (čl. 5 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.).
Vzdaním sa funkcie, a to bez ohľadu na to, či pred začatím konania vo veci ochrany
verejného záujmu a zamedzenia rozporu záujmov, alebo až po jeho začatí sa podľa názoru
ústavného súdu stráca zmysel verifikovať údaje uvádzané v oznámení podľa čl. 7 ods.
1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z., keďže dotknutá osoba už nevykonáva verejnú funkciu,
pri výkone ktorej by mohlo dôjsť k uprednostneniu jej osobného záujmu pred záujmom
verejným, a preto v takomto prípade ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. prikazuje výboru
konanie (v prípade, že sa začalo) zastaviť. Z tohto hľadiska je irelevantné, že uvedený
ústavný zákon už v takomto prípade výslovne nehovorí o zániku povinnosti podať oznámenie
podľa jeho čl. 7 ods. 1.