Publikováno:
35/2008 Zb.Us.
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
Typ:
Nález
Právna veta:
Ochrana ľudských práv a základných slobôd je v našom ústavnom systéme v prvom rade
úlohou súdov, a to tak všeobecných súdov, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky
(ďalej len „ústavný súd“). Osobitne možno ešte zvýrazniť povinnosť všetkých súdov
chrániť jednotlivcov pred zásahmi verejnej moci. Táto povinnosť súdov je základným
komponentom právneho štátu rešpektujúceho a ctiaceho ľudské slobody. Vďaka svojim
definičným znakom - nezávislosti a viazanosti právom - Ústavou Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“), zákonmi a vybranými medzinárodnými zmluvami môže a musí súdna
moc chrániť jednotlivcov pred excesmi verejnej moci. Prostredníctvom rozhodovania
o ústavných sťažnostiach usmerňuje ústavný súd rozhodovanie všeobecných súdov o ľudských
slobodách.
Po vydaní osoby do cudziny môže dôjsť v cudzine zo strany cudzej moci k porušeniu
najdôležitejších ľudských práv a slobôd zaručených v ústave alebo v Dohovore o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), alebo iných medzinárodných
dokumentoch. Z tohto dôvodu je potrebné, aby dožiadaný štát veľmi citlivo a prísne
vnímal aj ľudskoprávny kontext extradície. Z tohto hľadiska je irelevantné, zo spáchania
akého trestného činu je osoba, o vydanie ktorej ide, podozrivá alebo za aký trestný
čin bola odsúdená, ak ide o vydanie na výkon už uloženého trestu.
Za súčasť čl. 16 ods. 2 ústavy možno považovať aj zákaz extradície osoby, ak existujú
vážne dôvody na domnienku, že tejto osobe by v dožiadajúcom štáte hrozilo nebezpečenstvo
mučenia alebo podrobenia sa krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo
trestu. Túto podobu zákazu zlého zaobchádzania musí Slovenská republika rešpektovať
na základe čl. 16 ods. 2 ústavy, čl. 3 dohovoru, čl. 3 dohovoru proti mučeniu a čl.
7 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
Dožiadaný štát musí posúdiť, či existujú vážne dôvody domnievať sa, že by v dožiadajúcom
štáte hrozilo osobe nebezpečenstvo mučenia alebo podrobenia sa neľudskému alebo ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu - test „domnienok vážnych dôvodov“ - substantial ground
test. Ak sú prítomné takéto domnienky, osoba nesmie byť vydaná.
Ústavný súd konštatuje, že aj všeobecné súdy sú pri posudzovaní prípustnosti vydania
viazané ľudskoprávnymi normami. Inými slovami, podmienky prípustnosti vydania (extradičné
právo hmotné), ktoré sú povinné zvažovať súdy, sa rozširujú o podmienku ľudskoprávnu,
jadrom ktorej je naplnenie textu dohovoru a judikatúry k nemu. Uvedené vyplýva už
zo spomenutej nezastupiteľnej úlohy brániť ľudskú slobodu pred inými mocami. V materiálnom
právnom štáte sú súdy vzhľadom na svoju nezávislosť (č. 141 ods. 1 a 2, čl. 144 ods.
1 ústavy), viazanosť len právom (čl. 144 ods. 1 ústavy) a znalosť práva na prvom mieste
povolané brániť základné práva a slobody, v extradičnom prípade pred prokurátorom
krajskej prokuratúry (§ 502 ods. 1 Trestného poriadku) a mocou dožiadajúceho štátu.
Súdy sú zároveň vzhľadom na svoju znalosť práva vo vzťahu k ľudským právam „najpovolanejším“
štátnym orgánom. Treba doplniť, že dôsledkom rozšírenia dôvodov neprípustnosti podľa
§ 501 Trestného poriadku sa rozširuje aj prieskum podľa § 509 ods. 4 Trestného poriadku.
Z teoretického hľadiska ide o aplikačnú prednosť ústavy a