Publikováno:
1/2009 Zb.Us.
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
Typ:
Nález
Právna veta:
Ústavná požiadavka zabezpečenia slobodnej súťaže politických síl predstavuje kľúčové
východisko pre zákonnú úpravu všetkých politických práv a slobôd. Túto požiadavku
ale nemožno chápať absolútne, a preto zákonodarca môže ustanoviť aj určité obmedzenia
pasívneho volebného práva, ktoré sú ale ústavne akceptovateľné len za predpokladu,
že nezasahujú do jeho podstaty, rešpektujú jeho zmysel a sledujú legitímny cieľ (ciele).
Za legitímny a ústavne konformný cieľ, ktorý sú ustanovenia volebných zákonov o volebných
kauciách spôsobilé plniť (a aj reálne plnia), treba považovať aj vytvorenie takého
mechanizmu, ktorý napomáha tomu, aby sa volieb zúčastňovali také politické strany,
ktoré majú reálnu šancu na úspech a ktorých skutočným cieľom je získanie poslaneckých
mandátov, a nie sebaprezentácia z iných než volebných dôvodov. Význam inštitútu volebnej
kaucie treba vidieť aj v tom, že vo svojej podstate prispieva k formovaniu zodpovedného
postoja politických strán k ich rozhodnutiu zúčastniť sa volieb, ktoré by malo byť
prejavom „vážnosti ich volebných úmyslov“.
Reálnosť nádeje na získanie poslaneckých mandátov možno odvodiť od výšky volebného
prahu, ktorý musia kandidujúce politické strany prekročiť, aby získali poslanecký
mandát. Ak je výška volebného prahu pri voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky,
ako aj pri voľbách do Európskeho parlamentu ustanovená 5 % z celkového počtu odovzdaných
platných hlasov pre jednotlivo kandidujúcu politickú stranu, tak nemožno považovať
úmysel zúčastniť sa volieb tých politických strán, ktoré sa obávajú (nepredpokladajú),
že dosiahnu volebný výsledok nižší ako 2 % z celkového počtu odovzdaných platných
hlasov, ktorý zaručuje návratnosť volebnej kaucie, za vážny a zodpovedný a vo svojej
podstate ani smerujúci k napĺňaniu princípu slobodnej súťaže politických síl.
Požiadavka zloženia volebnej kaucie ustanovená zákonom v zásade nie je spôsobilá zasiahnuť
do podstaty pasívneho volebného práva a narušiť jeho zmysel, ak je volebná kaucia
zákonom určená v takej sume (výške), že jej zloženie nepredstavuje pre politickú stranu
s nádejou na volebný úspech citeľný problém a závažnú prekážku jej účasti vo voľbách.
Výška kaucie pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky je ustanovená sumou 16 596,96 €
(500 000 Sk), čo predstavuje približne 25-násobok priemernej mzdy. Požiadavka jej
uhradenia kandidujúcou politickou stranou ako jedna z podmienok účasti jej kandidátov
vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky môže predstavovať pre menšie a novozaložené
politické strany nezanedbateľný problém, a preto sa z hľadiska ústavných limitov obmedzovania
základných práv a slobôd všeobecne vyjadrených v čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej aj ,,ústava“) v spojení so základným právom občanov zúčastňovať sa na správe
verejných vecí slobodnou voľbou svojich zástupcov ustanoveným v čl. 30 ods. 1 ústavy,
ako aj princípom slobodnej súťaže politických síl vyjadreným v čl. 31 ústavy nachádza
na hraniciach ústavnej tolerovateľnosti.
Osobám vo výkone trestu odňatia slobody sú v zásade zachované ich základné práva,
pokiaľ opak nevyplýva zo súdneho rozhodnutia (obmedzenie osobnej slobody) alebo pokiaľ
to nie je nevyhnutne spojené s dosiahnutím účelu trestu odňatia slobody. Obmedzenia
niektorých práv garantovaných ústavou včítane pasívneho volebného práva sú nevyhnutne
obsiahnuté v zásadnom obmedzení osobnej slobody tvoriacom podstatu trestu odňatia
slobody.
Kandidovanie vo voľbách i výkon poslaneckého mandátu sú plnohodnotne realizovateľné
len na slobode a ich plnohodnotná realizácia je aj verejným záujmom na riadnom fungovaní
demokracie.
Medzi posudzovaním ústavnosti zákonnej prekážky výkonu pasívneho volebného práva a zákonnej
prekážky výkonu aktívneho volebného práva osôb, ktoré sú vo výkone trestu odňatia
slobody, existuje zásadný rozdiel. Možnosť kandidovať znamená i možnosť stať sa poslancom
zastupiteľského zboru, resp. starostom (primátorom) či predsedom samosprávneho kraja,
a tým sa zvlášť intenzívne podieľať na správe vecí verejných a výkone verejnej moci.
Táto miera a intenzita správy vecí verejných a výkonu verejnej moci by mala byť v zásade
odopretá osobám vo výkone trestu odňatia slobody, teda právoplatne odsúdeným za nie
„bagateľné“ veci.
V demokratickom a právnom štáte je neprípustné, aby bola akokoľvek veľká skupina občanov
alebo čo i len jeden občan bez závažného verejného záujmu vylúčená z volieb a zároveň
jej bolo odopreté na určitú dobu vykonávať jedno z jej Ústavou Slovenskej republiky
garantovaných práv, ak k takému opatreniu neexistuje legitímny cieľ (ciele) a súčasne
nie sú s jeho prípadným odstránením ohrozené iné dôležité verejné záujmy.
Odstránenie zákonnej prekážky výkonu volebného práva pre osoby, ktoré sú vo výkone
trestu odňatia slobody, z platného právneho poriadku nemôže byť len formálne, ale
je (bolo by) organicky spojené s povinnosťou štátu prijať také organizačné opatrenia,
ktoré zabezpečia reálnosť jeho výkonu. Preto treba skúmať, či umožnením výkonu volebného
práva týmto osobám nemôže byť ohrozený dôležitý verejný záujem, predovšetkým bezpečnosť,
verejný poriadok, ochrana práv iných osôb, ako aj pokojný a nerušený priebeh volieb,
ale tiež to, či organizačno-technické zabezpečenie výkonu aktívneho volebného práva
osobám vo výkone trestu odňatia slobody nepresahuje rámec, ktorý možno od štátu, resp.
príslušných orgánov verejnej moci spravodlivo požadovať v záujme zabezpečenia reálnosti
výkonu volebného práva.
Osoby nachádzajúce sa v čase volieb vo výkone trestu odňatia slobody nie sú v tomto
čase súčasťou územného spoločenstva obyvateľov obce, v ktorej majú (formálne) evidovaný
trvalý pobyt, a teda sa ani nemôžu reálne zúčastňovať na živote obce, pričom činnosť
orgánov samosprávy obce a jej výsledky nemajú na nich žiadny bezprostredný vplyv.
Ustanovenie prekážky výkonu ich volebného práva do orgánov samosprávy obce má preto
svoje logické, a pritom aj legitímne zdôvodnenie. Rovnako platí, že osoby nachádzajúce
sa vo výkone trestu odňatia slobody nemožno považovať za súčasť spoločenstva obyvateľov
samosprávneho kraja, pričom ich reálna účasť na živote samosprávneho kraja je v čase,
keď sú vo výkone trestu odňatia slobody, keď už nie úplne vylúčená, tak aspoň veľmi
výrazne obmedzená.