Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Podľa § 9 ods. 1 Správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania
a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo
k ich zástupcom možno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.
Podľa § 9 ods. 2 Správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi
orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec
správneho orgánu iného stupňa.
Pokiaľ ide o vznesenú námietku zaujatosti, odvolací súd sa stotožnil s názorom žalobkyne,
že táto mohla byť vznesená najskôr v súdnom konaní, avšak je potrebné uviesť, že krajský
súd sa ňou správne nezaoberal, keďže žalobkyňa zaujatosť por. Bc. K., poukazujúc na
jednotlivé časti odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia, videla v neprofesionálnom
prístupe, z ktorého bolo zrejmé že tento bol negatívne subjektívne zaujatý voči žalobkyni,
iné skutočnosti neuviedla.
Žalobkyňa ani v konaní pred súdom prvého stupňa ani v odvolacom konaní neuviedla konkrétne
skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o zaujatosti resp. vzbudzovať pochybnosť nezaujatosti
por. Bc. K. v zmysle zákonných ustanovení. Konanie o správnej žalobe je ovládané zásadou
dispozičnou a nie je úlohou správneho súdu vyhľadávať dôvody svedčiace nezákonnosti
rozhodnutia.
Správny poriadok, ktorého subsidiárne použitie vyplýva zo zák. o priestupkoch, stanovuje
podmienky, kedy dochádza k vylúčeniu zamestnanca správneho orgánu buď obligatórne
(§ 9 ods. 2 Správneho poriadku) alebo fakultatívne (§ 9 ods. 1 Správneho poriadku).
Pre fakultatívne vylúčenie zamestnanca správneho orgánu je potrebné skúmať jeho pomer
k veci (určitý priamy alebo nepriamy záujem – majetkový, osobný a. i.), k účastníkom
alebo zástupcom (rodinný, kolegiálny, priateľský, nepriateľský a. i.). Nesúhlas alebo
nespokojnosť s právnou argumentáciou nepatrí medzi dôvody fakultatívneho vylúčenia
zamestnanca správneho orgánu z prejednania veci.