Publikováno:
36/2011 Zb.Us.
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
Typ:
Nález
Právna veta:
Ústavný súd ako súdny orgán ochrany ústavnosti má oprávnenie preskúmať ústavnosť parlamentnej
procedúry aj mimo rozsah zákonodárnej činnosti Národnej rady Slovenskej republiky
(ďalej len ,,národná rada“), t. j. aj v súvislosti s tajným hlasovaním národnej rady
o návrhu na vymenovanie generálneho prokurátora.
Princíp tajnosti volieb má nepochybne ústavný rozmer, ktorým je zároveň definovaný
jeho esenciálny predpoklad vyplývajúci zo samotného slovného vyjadrenia tohto princípu.
Týmto esenciálnym predpokladom tajných volieb je „tajnosť hlasovania“, t. j. zabezpečenie
a garantovanie stavu, aby hlasovací lístok upravil volič sám, bez prítomnosti ďalších
osôb, a aby nebolo možné dodatočne zistiť, ako hlasoval, resp. aký bol obsah jeho
rozhodnutia.
Každý súdny prieskum volieb uskutočnených tajným hlasovaním (bez ohľadu na to, či
ide o voľby do zastupiteľských orgánov, prezidenta Slovenskej republiky, funkcionárov
národnej rady alebo kandidáta na funkciu generálneho prokurátora a pod.), pokiaľ je
tajné hlasovanie namietané kvalifikovaným spôsobom, sa musí primárne vysporiadať s otázkou,
či princíp tajnosti volieb nebol porušený v takom rozsahu, že toto porušenie zasiahlo
do samotnej podstaty tohto inštitútu a zbavuje ho účinnosti.
V prípade tajného hlasovania z 2. decembra 2010 národná rada extrémne, a teda právne
neudržateľným spôsobom zasiahla do ústavného princípu tajného hlasovania tým, že ho
nedostatočne zabezpečila a negarantovala jeho ústavne konformný priebeh, a to napriek
tomu, že k podobným excesom už dochádzalo pri opakovanej prvej voľbe 4. novembra 2010. Tieto
obe tajné hlasovania (tým pádom hrubé aj opakované porušenia) neboli konvalidované
ani v rámci opakovanej druhej voľby 7. decembra 2010. Ústavný súd nemohol v danej
veci prehliadnuť, že posudzované tajné hlasovanie v národnej rade vyvolalo značný
verejný ohlas, a to na základe prevažujúcej kritiky správania poslancov národnej rady
pri namietaných tajných hlasovaniach (najmä fotenie si hlasovacích lístkov, vzájomná
a stranícka kontrola).
Podľa názoru ústavného súdu v dostatočnej miere bolo potvrdené minimálne to, že (i)
prevažne poslanci strán vládnej koalície, v nie zanedbateľnom rozsahu, si fotili svoje
hlasovacie lístky s označenou voľbou kandidáta (ii) za pomoci overovateľov, resp.
medzi sebou uskutočňovali kontrolu hlasovacích lístkov ešte pred ich vhodením do hlasovacej
schránky, (iii) koaličné politické strany (ich vrcholní predstavitelia) mali ex post
prehľad o tom, ako v prevažnej miere hlasovali ich poslanci; v tejto súvislosti všetci
zhodne hovorili o účinných kontrolných mechanizmoch, ktorými disponovali, dokonca
o kontrolách dvojitých. Z uvedeného, či už jednotlivo alebo v súhrne, je na prvý pohľad
zrejmé, že pri voľbe z 2. decembra 2010 neboli dodržané základné predpoklady tajného
hlasovania, a to nie v ojedinelom ani v malom rozsahu, ak nie v rozsahu prevažujúcom.
Porušenia princípu tajného hlasovania v rámci jeho horizontálneho pôsobenia sa nedopustí
volič, ktorý napr. sám na verejnosti oznámil, ako bude hlasovať alebo ako hlasoval.
Uvedené ale podľa názoru ústavného súdu neplatí pre situáciu, v ktorej volič (poslanec)
chce obsah svojho hlasovania (pre)ukázať/doložiť.
Postoj nie zanedbateľnej, ak nie prevažnej časti poslancov národnej rady nesmeroval
(iba) k oznámeniu, ako budú hlasovať či ako hlasovali, ale k odtajneniu voľby samotnej,
k čomu slúžilo fotenie hlasovacích lístkov s označeným kandidátom, vzájomná kontrola
poslancov potvrdzujúca zakrúžkovanie „toho správneho kandidáta“, resp. následná kontrola
straníckych centrál.