Publikováno:
78/2011 Zb.Us.
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
Typ:
Nález
Právna veta:
Všeobecné súdy môžu zasiahnuť do základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nielen ústavne nekonformnou
interpretáciou právnej normy, ale aj nesprávnou aplikáciou jednoduchého práva na skutkové
zistenia prípadu. Účastník je pritom povinný návrhom len skutkovo vymedziť uplatnený
nárok, právne posúdenie zistených skutkových okolností a ich podriadenie pod určitú
právnu normu je úlohou konajúcich súdov v zmysle zásady „iura novit curia“.
Ak majú konatelia možnosť vybrať si z niekoľkých alternatív ukončenia zmluvného vzťahu,
sú povinní pri svojom rozhodovaní zvoliť v intenciách § 135a Obchodného zákonníka
taký postup, ktorý by bol pre spoločnosť ekonomicky čo najefektívnejší. Pokiaľ postupom
konateľov v rozpore s § 135a Obchodného zákonníka vzniknú pre spoločnosť ďalšie vopred
predvídateľné ekonomické náklady, ktoré za žiadnych okolností nemožno považovať za
nevyhnutné, spoločnosti tým vzniká škoda.
Povinnosťou všeobecného súdu je zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti
súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho
úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť obsah zmluvy
aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v situáciách, keď
zmluvu uzatvára jedna osoba „sama so sebou“, v ktorých sú práva a povinnosti strán
právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa
môže uplatniť len za predpokladu „približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy“
a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom „primeraného vyrovnania záujmov“.
Pri posudzovaní právneho úkonu - dohody o odstupnom cez prizmu dobrých mravov (§ 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka), je nepostačujúce, ak sa konajúci súd upriami len na
všeobecnú zásadu rovnosti, ktorou bez ďalších úvah odôvodní predmetný právny úkon
ako zodpovedajúci dobrým mravom. Je úlohou všeobecného súdu posudzovať súlad s dobrými
mravmi z viacerých hľadísk, akcentujúc pritom otázku vyváženosti vzájomných plnení
strán.
Pri stanovení medzí zasahovania ústavného súdu do rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov mu neprislúcha hodnotiť správnosť skutkových záverov všeobecných súdov, ak je
však hodnotenie konkrétneho dôkazu poznamenané prvkom ľubovôle mimo rámca akceptovateľného
racionálneho základu, ide o taký prípad nesprávnej realizácie dôkazného konania, ktorý
má za následok porušenie základných práv.