Publikováno:
R 47/2013
Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu, 4/2013
Typ:
Uznesenie
Právna veta:
I. Pri relevantných poznatkoch o podozrení zo spáchania alebo aktuálneho páchania
trestného činu, ktorými polícia disponuje v dostatočnom časovom predstihu, vzniká
povinnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní podľa Trestného poriadku. V takom
prípade možno dôkaz pre trestné konanie získať len trestnoprocesným postupom. Ak však
poznatky o trestnej činnosti nie sú polícii dostatočne vopred známe, môže byť výsledok
zákonného postupu pri služobnom zákroku (§ 9 ods. 3 zákona o Policajnom zbore) dôkazom
v trestnom konaní.
II. Pri pátraní po hľadanej osobe je policajt v zmysle § 23 ods. 1, ods. 2 písm. b/
zák. č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov oprávnený nielen
dať pokyn na zastavenie dopravného prostriedku, ale aj vykonať jeho prehliadku. Za
týchto okolností je primeraný a zákonu zodpovedajúci postup, ak sa policajt pri vykonávaní
predmetného služobného zákroku zároveň na základe § 22 ods. 1 uvedeného zákona presvedčí,
či hľadaná osoba u seba nemá zbraň, rovnako aj osoba, ktorá sa s ňou nachádza vo vozidle.
To platí napríklad za situácie, v ktorej je zasahujúcemu policajtovi známe, že osobu
spolujazdca s hľadanou osobou spájajú predchádzajúce spoločné kriminálne aktivity.
III. Forma presvedčenia sa o držbe zbrane však musí zodpovedať miere nevyhnutnej na
dosiahnutie účelu sledovaného služobnou činnosťou v zmysle § 8 ods. 1 zákona o Policajnom
zbore. Vzhľadom aj na legálnu definíciu zbrane (§ 122 ods. 3 časť vety za bodkočiarkou
Tr. zák.) je primerané, aby bola osoba vyzvaná na vyloženie všetkého, čo má pri sebe,
vrátane vecí z kabelky. Ak je takto získaná, okrem alebo namiesto zbrane, iná vec
s možným súvisom so spáchaním trestného činu, treba postupovať v intenciách § 21 ods.
2 zákona o Policajnom zbore a v nadväznosti na to podľa § 92 Tr. por.