Publikováno:
45/2013 Zb.Us.
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
Typ:
Nález
Právna veta:
1. Úlohou zákonodarcu (porov. čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ústavy) je vyvážiť a zabezpečiť
praktický „súzvuk“ viacerých práv, ktoré možno vyvodiť z čl. 46 ods. 1 ústavy - práva
na rozhodovanie podľa relevantnej právnej normy a práva na právnu istotu založenú
síce (objektívne) nesprávnym, ale predsa právoplatným súdnym rozhodnutím.
2. Ústava nezaväzuje zákonodarcu upraviť konkrétny systém opravných prostriedkov v civilnom
procese a ten má pri jeho úprave širokú mieru právnopolitickej úvahy. Keďže k najväčšiemu
napätiu medzi uvedenými právami dochádza v tzv. kasačnom systéme mimoriadnych opravných
prostriedkov, z čl. 48 ods. 2 ústavy vyplýva pre zákonodarcu pozitívny záväzok, aby
v prípade zavedenia tzv. kasačného systému zabezpečil efektívny vplyv kasačného rozhodnutia
na ďalšie konanie tak, aby mohlo čo najrýchlejšie smerovať k odstráneniu obnoveného
stavu právnej neistoty (napr. v podobe záväznosti vyslovených právnych názorov v kasačnom
rozhodnutí).
3. Uvedené požiadavky sú záväzné i pre všeobecný súd aplikujúci zákonné ustanovenia
o mimoriadnom opravnom prostriedku, ktorý je povinný ich vykladať vo svetle toho,
čo vyjadruje pojem „mimoriadnosť“ - rovnováha medzi právnou istotou nastolenou (napadnutým)
právoplatným rozhodnutím na jednej strane a záujmom na správnosti súdnych rozhodnutí
a zabezpečení ústavných práv účastníkov v konaní, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádza,
na druhej strane.
4. Úlohou všeobecného súdu je pri výklade jednotlivých právnych noriem upravujúcich
prípustnosť a dôvodnosť mimoriadneho opravného prostriedku povinnosť vykladať ich
vždy s ohľadom na účel (telos), ktorému majú podľa prejavenej a poznateľnej vôle zákonodarcu
slúžiť, a v súlade so systematikou zákonodarcom vymedzených dôvodov mimoriadneho opravného
prostriedku. Ak dospeje k záveru, že treba prelomiť napadnuté (právoplatné) súdne
rozhodnutie, je povinný využiť dostupné procesné prostriedky na to, aby takto odstránený
stav právnej istoty buď okamžite nahradil „novou“ právnou istotou v podobe nového
meritórneho rozhodnutia, alebo aby nižšie súdy pre ďalšie konanie zaviazal jednoznačným
právnym názorom, aby bolo v ďalšom konaní možné čo najrýchlejšie dospieť k novému
(právoplatnému) rozhodnutiu, o ktorom bude možné rozumne predpokladať, že bude v súlade
s právnym názorom súdu, ktorý o mimoriadnom opravnom prostriedku rozhodoval.
5. „Inou vadou konania“ podľa § 241 ods. 2 písm. b) a § 243f ods. 1 písm. b) OSP sa
rozumie error in procedendo - porušenie ustanovenia zákona upravujúceho konanie od
začiatku až do skončenia. Porovnaním znenia tohto ustanovenia pred 1. septembrom 2003
a po ňom nemožno ústavne konformne dospieť k záveru, že „inou vadou konania“ je každé
nesprávne zistenie skutkového stavu.