Publikováno:
29/2014 Zb.Us.
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
Typ:
Nález
Právna veta:
Dôvod odmietnutia dovolania podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku nemožno stotožňovať
so zamietnutím dovolania podľa § 392 ods. 1 Trestného poriadku.
Úmysel zákonodarcu znemožniť podanie ďalšieho dovolania aj v prípade, ak skoršie dovolanie
bolo odmietnuté podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku, nebol vyjadrený spôsobom,
ktorý zodpovedá požiadavkám na určitosť a jasnosť právnych predpisov v podmienkach
právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy). Podľa jazykovej formulácie § 372 ods. 2 Trestného
poriadku nezahŕňa situácie, keď skoršie dovolanie bolo odmietnuté podľa § 382 písm.
c) Trestného poriadku, hoci by sa to javilo byť logické vzhľadom na úmysel zákonodarcu
vyjadrený v dôvodovej správe. Tento nedostatok môže napraviť len zákonodarca, a to
tým, že (tento dôvod) uvedie priamo v texte príslušného ustanovenia.
V právnom štáte súd nesmie „naprávať“ znenie právnych predpisov interpretáciou, ktorá
zmení ústavne konformný, ale z pohľadu štátnej moci nevýhodný text právneho predpisu.
Ak súd použil taký výklad § 372 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý v pochybnostiach
bol v prospech štátnej moci a v neprospech nositeľa základných práv a slobôd, nerešpektoval
tým základný princíp vzťahu jednotlivca a štátnej moci (m. m. nález Ústavného súdu
Českej republiky I. ÚS 22/99)
Vzhľadom na to, že štát má záujem na stíhaní trestných činov a zákonodarca je jedinou
autoritou, ktorej patrí zákonodarná právomoc, je v jeho záujme, aby aj trestnoprocesné
predpisy vymedzil s náležitou jasnosťou a presnosťou. Štát sa nemôže dovolávať voči
jednotlivcovi ako adresátovi právnych noriem neurčitosti právnej úpravy, ktorej je
on sám autorom. V prípade pochybností by nejasnosť právnej úpravy mala zaťažovať štát,
a nie jednotlivca (pozri tiež Melzer, F. c. d., s. 236).