Publikováno:
73/2015 Zb.Us.
Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
Typ:
Uznesenie
Právna veta:
V rámci dispozičnej zásady v občianskom súdnom konaní je plne vecou slobodnej úvahy
žalobcu, koho označí vo svojej žalobe ako žalovaného. Bez ohľadu na to, či podľa predbežného
názoru súdu je označený žalovaný naozaj nositeľom tvrdených hmotných práv, resp. povinností,
musí o podanej žalobe konať a o nej napokon meritórne rozhodnúť. Ak sa ukáže, že žalobcom
označený žalovaný hmotno-právne nie je pasívne legitimovaný (nie je nositeľom takých
práv, resp. povinností, o aké žalobcovi v podanej žalobe ide), žalobu zamietne.
V zásade obdobnými úvahami sa riadi aj zmena v osobe žalovaného v priebehu súdneho
konania. Aj v tomto prípade je vecou slobodného rozhodnutia žalobcu, či sa rozhodne
označiť za žalovaného inú osobu, než akú označil v pôvodne podanej žalobe. Motívom,
pre ktorý sa žalobca spravidla takto rozhodne, je prípad, ktorý má na mysli ustanovenie
§ 92 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.
Dispozičná sloboda žalobcu je v prípade zmeny účastníka konania viazaná na súhlas
súdu v zmysle § 92 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Práve potreba takéhoto
súhlasu súdu znamená vo svojich dôsledkoch, že dispozičná sloboda žalobcu pri
11rr v j '1v i• i•v*v •• ii*»w r
rozhodovaní sa o zmene účastníka na žalovanej strane je menšia, než je jeho dispozičná
sloboda pri podávaní žaloby, keď k označeniu osoby žalovaného ničí súhlas (teda ani
súhlas súdu) nepotrebuje.
Ústavno-právne konformný výklad ustanovenia § 92 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku
musí byť taký, aby čo najviac rešpektoval dispozičnú slobodu účastníkov konania. Zároveň
však s ohľadom na procesnú ekonómiu je na mieste pri rozhodovaní súdu o zmene účastníka
konania presvedčiť sa, či nastala formálno-právna skutočnosť, ktorá môže mať podľa
hmotného práva za následok prevod alebo prechod práv a povinností. Rozhodnutím o pripustení
zmeny účastníka na strane žalovaného súd nijako neprejudikuje konečný záver o tom,
či nový žalovaný, ktorého súd na základe návrhu žalobcu pripustil do konania, je naozaj
po hmotno-právnej stránke vo veci pasívne legitimovaný, teda či je, alebo nie je nositeľom
tých hmotných práv, resp. povinností, o ktoré v konaní ide.