Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Pri ukladaní sankcie a odôvodnení jej výšky musí byť zrejmé, z akého zákonného rozpätia
správny orgán vychádzal, a keďže zákon rozlišuje výšku sankcie sa spáchaný priestupok
aj v závislosti od toho, či išlo o rizikové podujatie, bolo potrebné sa zaoberať aj
námietkou žalobcu ohľadne tejto skutočnosti. Je síce v právomoci správneho orgánu
v zmysle § 11 zákona č. 372/1990 Zb. rozhodnúť o výške uloženej sankcie, keďže rozhodovanie
o výške sankcie je vecou, tzv. správnej úvahy (tzv. diskrečná právomoc správneho orgánu),
ale na druhej strane musí správny orgán výšku sankcie náležite odôvodniť. Voľná úvaha
pri rozhodovaní o výške pokuty za správny delikt je myšlienkový proces, v rámci ktorého
má správny orgán zvažovať závažnosť porušenia právnych predpisov vo vzťahu ku každému
zisteniu protiprávneho konania, jeho následky, dobu protiprávnosti tak, aby uložená
sankcia spĺňala nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel. zákon č. 372/1990
Zb. na rozdiel od Trestného zákona nemá ustanovenia zakotvujúce, tzv. poľahčujúce
a priťažujúce okolnosti (§ 36 až 45 Trestného zákona). Pri ukladaní sankcie musí prihliadať
správny orgán nielen na všeobecné zásady pri ukladaní sankcií (§ 12 zákona č. 372/1990
Zb.), ale aj na majetkové pomery fyzickej osoby – páchateľa priestupku. Podľa názoru
odvolacieho súdu nie je postačujúce, ak je uložená sankcia v rozsahu, ktorý síce zákon
pripúšťa, ale správny orgán musí v odôvodnení rozhodnutia uviesť skutočnosti, ktoré
viedli k uloženiu sankcie aj pokiaľ ide o jej výšku.