Publikováno:
R 49/2017
Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu, 5/2017
Typ:
Rozsudok
Právna veta:
I. Pri dodržaní zásady nerozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona (vyplývajúcej
z ustanovenia čl. 49 Ústavy Slovenskej republiky a § 8 Trestného zákona) nie je možné
ani vecnú medzeru v zákone (v zmysle nedostatku trestnosti určitého konania) riešiť
extenzívnym výkladom zákona alebo použitím analógie, ale len pro futuro prostredníctvom
zákonodarcu (zmenou alebo doplnením zákona).
II. Formuláciu „svojím vplyvom pôsobiť na výkon právomoci osoby“, uvedenú v § 336
ods. 1 a ods. 2 Trestného zákona, je potrebné vyložiť tak, že ide o uplatňovanie vplyvu
páchateľa, zásadne smerujúce k zneužívaniu právomoci osoby, ktorá je predmetom pôsobenia.
Nejde teda o pôsobenie síce neformálne (nezodpovedajúce výslovnému popisu v norme
upravujúcej postup v príslušnom konaní), avšak nevybočujúce z podstatného smerovania
k legálnemu účelu právomoci osoby uvedenej v ustanoveniach §§ 328 až 330, resp. §§ 332
až 334 Trestného zákona.
Musí ísť pritom o priame pôsobenie podplácanej osoby na osobu, ktorá disponuje právomocou,
nie o pôsobenie prostredníctvom vplyvu inej intervenujúcej osoby, inak o trestný čin
podľa § 336 Trestného zákona nepôjde, aj keď úplatok za dotknuté priame pôsobenie
možno prijať alebo poskytnúť buď priamo, alebo cez sprostredkovateľa (taká alternatíva
platí aj v prípadoch uvedených v §§ 328 až 334 v odsekoch 1 Trestného zákona).
III. „Právomoc“ je kvalifikačným momentom, ktorý je legálnou definíciou spojený s výkonom
tomu (právomoci) zodpovedajúcich oprávnení a povinností verejného činiteľa (§ 128
ods. 1 Trestného zákona). Osoba, ktorá pripravuje podklady pre rozhodovanie verejného
činiteľa, sama verejným činiteľom nie je, prijatie alebo poskytnutie plnenia uvedeného
v § 131 ods. 3 Trestného zákona za pôsobenie (relevantné v zmysle bodu II.) na takú
osobu teda nie je trestným činom podľa § 336 ods. 1 alebo podľa § 336 ods. 2 Trestného
zákona, a to pre absenciu zákonom požadovaného atribútu - právomoci osoby, ktorá je
(má byť) predmetom pôsobenia.
Na závere uvedenom v predchádzajúcej vete nič nemení okolnosť, že osoba, ktorá pripravuje
podklady pre rozhodovanie verejného činiteľa, môže byť účastníkom na úmyselnom trestnom
čine verejného činiteľa v zmysle § 21 ods. 1 k §§ 326 a 327 Trestného zákona (resp.
v príslušných formách aj páchateľom prípravy, ak ide o zločin, v zmysle § 13 ods.
1 Trestného zákona) - nemôže však byť páchateľom takého trestného činu (verejného
činiteľa) v zmysle § 128 ods. 1, ods. 8 Trestného zákona. Rovnako platí, že pri prijatí
úplatku osobou pripravujúcou podklady pre rozhodovanie verejného činiteľa bude táto
osoba páchateľom trestného činu prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1, eventuálne
podľa rozsahu činu aj podľa ods. 3 Trestného zákona (ide o súvislosť s obstarávaním
vecí všeobecného záujmu), nemôže však byť v takom prípade použitá okolnosť podľa § 329
ods. 2 Trestného zákona (nejde o prijatie, žiadanie alebo prijatie prísľubu úplatku
verejným činiteľom).