Publikováno:
R 51/2017
Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu, 6/2017
Typ:
Uznesenie
Právna veta:
I. Právna povinnosť je charakterizovaná príkazom postupovať určitým spôsobom (konať
alebo zdržať sa konania), ktorý zároveň znamená zákaz postupovať akokoľvek inak (na
rozdiel od práva, ktoré je možnosťou, nie však povinnosťou). Povinnosť môže byť vymedzená
užšie alebo širšie, avšak s potrebnou určitosťou - v právnej norme býva povinnosť
vymedzená širšie, nakoľko sa vzťahuje na všetky prípady rovnakého druhu a neurčitého
počtu.
Povinnosť správcu spravovať cudzí majetok v konkurznom konaní, relevantná v zmysle
§ 237 ods. 1 a § 238 Trestného zákona (ide o majetok podliehajúci konkurzu), vzniká
už ustanovením správcu do funkcie. Podľa povahy tejto povinnosti musí ísť o čestnú,
zodpovednú a svedomitú správu, ktorej výslovnou zákonnou konkretizáciou je aj postup
s odbornou starostlivosťou - § 3 ods. 1, 2 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 8 ods. 2 zákona
č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (účinného do 31. decembra
2005), § 86 ods. 1 (a iné ustanovenia) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (účinného od
1. januára 2006), pričom konanie s odbornou starostlivosťou je v § 7 naposledy označeného
zákona aj legálne definované.
II. Porušením povinnosti postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou
sa môže správca dopustiť spáchania trestného činu porušovania povinnosti pri správe
cudzieho majetku podľa § 237 alebo § 238 Trestného zákona. Musia však byť naplnené
aj ostatné zákonné znaky takého trestného činu, čo v rámci subjektívnej stránky znamená
úmysel správcu spôsobiť svojím postupom škodu - § 237 Trestného zákona, alebo nedbanlivosť
vo vzťahu k tej istej okolnosti - § 238 Trestného zákona.
Predseda trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len
„najvyšší súd“) v rámci činnosti podľa § 21 ods. 3 písm. a) zákona č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o súdoch“), na základe podnetu generálneho prokurátora Slovenskej republiky,
zistil výkladové rozdiely v právoplatných rozhodnutiach senátov trestnoprávneho kolégia
najvyššieho súdu tak, ako sú prezentované nižšie. Otázka, ktorú bolo potrebné výkladovo
riešiť, bola vymedzená nasledovne:
Je možné porušením povinnosti správcu podstaty postupovať pri výkone funkcie s odbornou
starostlivosťou podľa § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení
neskorších predpisov spáchať trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho
majetku podľa § 237 alebo podľa § 238 Trestného zákona?