Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Pri zlúčení spoločností podľa relevantných ustanovení Obchodného zákonníka dochádza
k právnemu nástupníctvu na základe tzv. univerzálnej sukcesie, keď do práv a povinností
právneho predchodcu vstúpi právny nástupca bez toho, aby došlo k strate procesného
postavenia. Univerzálnou sukcesiou do práv a povinností právneho predchodcu právny
nástupca získava /procesné/ postavenie svojho právneho predchodcu a táto je rešpektovaná
celým právnym poriadkom.
Je v rozpore so správnym poriadkom stratu banského oprávnenia spájať so stratou spôsobilosti
byť účastníkom konania. Spôsobilosťou byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť
subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva fyzickým
a právnickým osobám byť účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Pri
právnickej osobe okamihom výmazu obchodnej spoločnosti z obchodného registra dochádza
k zániku právnej subjektivity právnickej osoby, teda aj procesnej subjektivity a procesnej
spôsobilosti. Uvedené však neplatí pri zlúčení spoločností, keď zlúčením je postup,
pri ktorom na základe zrušenia bez likvidácie dochádza k zániku jednej spoločnosti
alebo viacerých spoločností, pričom imanie zanikajúcich spoločností prechádza na inú
už jestvujúcu spoločnosť, ktorá sa tým stáva právnym nástupcom zanikajúcich spoločností.
Opätovne je potrebné zdôrazniť, že právny nástupca t.j. právnická osoba, ktorá disponuje
procesnou subjektivitou, vstupuje do procesného postavenia právneho predchodcu. Tu
si je potrebné uvedomiť a odlišovať rozdiel medzi stratou procesnej spôsobilosti byť
účastníkom konania a stratou aktívnej vecnej legitimácie v administratívnom konaní,
čo sa odrazí najmä vo výsledku rozhodovacej činnosti správneho orgánu. Aktívna vecná
legitimácia je otázkou hmotného práva a dôsledok zistenia jej nedostatku sa prejaví
vo výsledku konania zamietnutím návrhu.
V danej súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na to, že vecná legitimácia vyjadruje
postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom
vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Ten účastník
konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia má aktívnu legitimáciu, a ktorý
je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní
ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca
tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej
povinnosti, o ktorú v konaní ide.
Kým aktívna / pasívna vecná legitimácia je stav plynúci z hmotného práva, existencia
procesných podmienok je predpokladom vzniku procesného právneho pomeru. Existencia
nedostatku procesnej podmienky nebráni správnemu orgánu (v súdnom konaní súdu), aby
pokračoval už v začatom administratívnom (súdnom) konaní, nemôže však vo veci meritórne
rozhodnúť. Ak správny orgán (súd) zistí, že ide o neodstrániteľnú vadu konania, je
povinný rozhodnutím konanie zastaviť. Ak ide o odstrániteľnú vadu konania, povinnosťou
správneho orgánu (súdu) je najskôr subsidiárne vyčerpať všetky procesné možnosti nápravy
absencie tejto procesnej podmienky a až v prípade, ak by tieto možnosti nápravy nedostatku
procesnej podmienky zlyhali, pristúpi k zastaveniu konania.