Typ:
Uznesenie
Právna veta:
Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor vyplývajúci z rozsudku NS
SR sp. zn. 1Sžz/10/2014 zo dňa 24.02.2015, v zmysle ktorého: „od správneho súdu sa
objektívne nemôže očakávať, že bude určovať okamih prvého disponovania s dotknutými
elektronickými dokumentmi, ktoré sú iba dôsledkom vykonania inšpekcie, ktorá aj podľa
Najvyššieho súdu svojim obsahom predstavuje zásah do práv navrhovateľa (...). Preto
je pre určenie relevantného dátumu začiatku plynutia podstatný deň, kedy orgán verejnej
správy získal do svojej moci uvedené dokumenty.“
Žaloba proti trvajúcemu alebo opakovaním hroziacemu zásahu má preventívny charakter.
Preto je celkom logické, že lehota na jej podanie je naviazaná na prvú vedomosť dotknutej
osoby o tomto zásahu. Vychádza sa totiž z logického predpokladu, že len čo je niekto
dotknutý určitým zásahom, ktorý považuje za nezákonný, snaží sa ihneď o jeho skončenie
a bráni sa proti nemu dostupnými prostriedkami. Čo najskorším bránením je možné jednak
naplniť účel žaloby podľa ust. § 252 ods. 1 SSP, teda čo najskôr zabrániť v ďalšom
pokračovaní alebo opakovaní zásahu, jednak zabrániť, aby sa v dôsledku plynutia času
zhoršila možnosť riadne zistiť skutkový stav rozhodný pre začatie iného zásahu a presne
posúdiť následky, aké tento zásah u dotknutej osoby vyvolával. Čím viac času by od
začatia iného zásahu uplynulo, tým je takéto zisťovanie a posudzovanie ťažšie a nepresnejšie.
Naopak, ak iný zásah pretrváva dlhšie ako dva mesiace po tom, ako sa o ňom dotknutá
osoba dozvedela, no napriek tomu proti nemu nie je podaná žaloba, možno celkom pochopiteľne
vychádzať z toho, že sama dotknutá osoba nepovažuje zásah za nezákonný, resp. nemá
záujem sa proti jeho účinkom a následkom brániť. V tomto zmysle je zákonom ustanovená
subjektívna lehota, ktorá je naviazaná na vedomosť dotknutej osoby o inom zásahu,
len jedným z normatívnych vyjadrení zásady, že každý si musí sám dbať na svoje práva.