Typ:
Rozsudok
Právna veta:
I. Know-how má špecifickú povahu a možno ho kategorizovať ako podsystém resp. osobitnú
podstatu schémy znalostí spadajúcich do skupiny práv chránených ako obchodné tajomstvo.
Definované je obvykle ako systém zručností, znalostí a postupov, ktoré napomáhajú
v podnikaní nachádzať efektívnejšie a rýchlejšie riešenia, ktoré sa označujú pojmom
know-how (t. j. „vedieť ako“).
II. Ak takýto systém zručností (know-how) nenapĺňa pojmové znaky obchodného tajomstva
v súlade s § 17 Obchodného zákonníka, potom môže podliehať ochrane prostredníctvom
ochrany dôverných informácií v predkontraktačnej fáze vzťahu (§ 271 Obchodného zákonníka),
resp. podmienky ochrany môžu byť určené v zmluve s obchodným partnerom.
III. Nakoľko know-how predstavuje ťažko presne vyjadriteľný okruh zručností, metód
resp. rôznych skutočností, ktorými určitý subjekt disponuje a za účelom profitu ich
môže sprístupniť tretej osobe, pričom tieto činnosti majú byť chránené vo zvýšenej
miere a utajované pre svoju výnimočnosť, ich hodnota musí byť daná aj tým, že strane,
ktorej sa sprostredkúvajú (t. j. užívateľ know-how), musia byť dostatočne definované.
Je tomu tak najmä z dôvodu, že ich obsah sa časom môže meniť práve istou mierou spolupôsobenia
tretej strany – užívateľa know-how, čo má prirodzený vplyv na výnimočnosť know-how
vo vzťahu k jeho pôvodnému majiteľovi (ktorý však tým pádom výlučným majiteľom byť
prestáva), tak k jeho hodnote, ktorá je takýmto spoluprispením vo vzťahu k užívateľovi
know-how znížená, a jeho prispenie musí byť relevantne zhodnotené.
IV. Ak majiteľ know-how používanie chránených zručností dlhodobo toleroval a sám ich
sprístupňoval tretej strane – užívateľovi know-how bez ich zabezpečenia zvýšenou zmluvnou
ochranou, ide o mieru nedostatku obozretnosti v obchodných vzťahoch na strane majiteľa,
ktorá je v rozpore s pravidlom vigilantibus iura scripta sunt, typickým pre obchodné
vzťahy, a následné konanie majiteľa tak nemôže požívať ochranu ani cez prizmu dobrých
mravov tak, ako sa jej majiteľ domáhal v konaní.
V. Majiteľ označenia chráneného ako ochranná známka si nemôže uplatňovať nároky patriace
ochranným známkam za obdobie predchádzajúce zápisu známky do registra ochranných známok.
VI. Miera zameniteľnosti, resp. distinktivita ochrannej známky je prvkom, ktorý neoddeliteľne
súvisí s jej hodnotou a s tým, či a akým spôsobom vôbec môže majiteľovi známky pri
jej neoprávnenom použití vzniknúť ujma. Pokiaľ majiteľ známky túto vôbec nepoužíva,
stráca sa základný prvok hodnoty takejto známky.
VII. Súhlas majiteľa ochrannej známky nemusí mať povahu formalizovaného právneho úkonu,
ale je potrebné ho skúmať posúdením faktického vzťahu medzi stranami sporu.
VIII. Nárok na náhradu škodu na ochrannej známke sa spravuje ustanoveniami o všeobecnej
zodpovednosti za škodu podľa Občianskeho zákonníka. Na námietku premlčania tohto nároku
na náhradu škody je preto potrebné prirodzene aplikovať premlčaciu lehotu podľa § 106
Občianskeho zákonníka (podľa právnej úpravy platnej do 31. decembra 2018, pozn.).