Typ:
Rozsudok
Právna veta:
I. V tomto prípade, na rozdiel od zákonom explicitne uvedených skutkových podstát
zneužívania dominantného postavenia v ust. § 8 ods. 2, písm. a), b) c), d) v zákone
č. 136/2001 Z. z., ustálenie skutkovej podstaty zneužívania dominantného postavenia
na generálnej klauzule (demonštratívnej právnej norme) má konštitutívny význam, t.
z., že skutková podstata je protimonopolným úradom priamo kreovaná. A až týmto okamihom
spĺňa požiadavku zásady č. 1 a zásady č. 2 ale i čl. 49 Ústavy SR a zásady nullum
crimen, nulla poena sine lege. Najvyšší súd poznamenáva, že žalovaný výslovne a z
obsahu spisu vyplýva, že i vedome nesubsumoval zistené praktiky pod explicitné ustanovenia
skutkových podstát v zákone.
II. Zásada proporcionality vyžaduje, že ak protimonopolný úrad má právomoc na základe
generálnej klauzuly a demonštratívneho vymedzenia zákona sformulovať nové skutkové
podstaty zneužívania dominantného postavenia, na druhej strane podnikateľ musí mať
možnosť poznať presné znenie praktiky, ktorá je zakázaná. Až po tomto momente ho možno
sankcionovať. Činnosť protimonopolného úradu by preto mala byť zameraná na včasné
identifikovanie praktík, zachytenie ich obsahu rozhodnutím, ich zakázanie a následne
až na sankcionovanie, kedy už môže byť naplnená zásada nullum crimen.
III. V zákone nie je možné zachytiť všetky skutkové podstaty správnych deliktov zneužitia
dominantného postavenia a v prípade, že sa vyskytne praktika, ktorú nemožno subsumovať
pod žiadnu demonštratívne uvedené skutkovú podstatu, Úrad musí pri posudzovaní vychádzať
z generálnej klauzuly týkajúcej sa zneužívania dominantného postavenia na relevantnom
trhu, ale musí pritom rešpektovať zásady správneho trestania založené na generálnej
klauzule, a sankciu ukladať až vtedy ak podnikateľa nerešpektuje rozhodnutím ustálenú
skutkovú podstatu. V dôsledku toho môže sankcionovať podnikateľa za obdobie, kedy
bola naplnená zásada nullum crimen.