Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Súdna prax síce po vydaní rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-240/09 z 8. marca
2011 pripustila aj súdny prieskum takýchto procesných rozhodnutí, predovšetkým vo
veciach týkajúcich sa ochrany životného prostredia v tom smere, aby občianske združenia
so vzťahom k životnému prostrediu boli považované za účastníka správneho konania a tak
mohli mať právo plnohodnotne sa zúčastniť aj súdneho konania (k tomu pozri napr. rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžp/41/2009 z 12. apríla 2011, 3Sžp/24/2009
z 2. júna 2011, či sp. zn. 3Sžp/48/2009 z 2. augusta 2011).
Rozhodnutie správneho orgánu o tom, či fyzická alebo právnická osoba je alebo nie
je účastníkom správneho konania je bezpochyby spôsobilé zasiahnuť do práv, právom
chránených záujmov a povinností dotknutého subjektu. Postavenie účastníka konania,
ako uviedla aj žalobkyňa, jej poskytuje reálnu možnosť svojim konaním včas ovplyvňovať
priebeh správneho konania, ktorá nemusí prislúchať iným subjektom zúčastneným na konaní
(zúčastnená osoba).
Aj z tohto dôvodu, v záujme zaistenia čo najlepšieho uplatnenia práv na súdnu a inú
právnu ochranu (čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky), súdna prax pripúšťa možnosť
preskúmavania zákonnosti takéhoto rozhodnutia správneho orgánu. Kladie však požiadavku,
že musí ísť o správne konanie, ktoré v čase preskúmavania zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní
postavenia účastníka správneho konania žalobcovi trvá. V prípade skončenia správneho
konania vydaním právoplatného rozhodnutia vo veci totiž z hľadiska súdneho prieskumu
zákonnosti odpadáva spôsobilý predmet konania – rozhodnutie správneho orgánu o nepriznaní
postavenia účastníka stráca povahu „konečného rozhodnutia„, ktorého prípadné zrušenie
by mohlo pre dotknutý subjekt založiť právo zapojiť sa do správneho konania ako jeho
účastník. V prípade existencie právoplatného rozhodnutia vydaného v správnom konaní
totiž osoba, domáhajúca sa postavenia účastníka v správnom konaní, už nemôže realizovať
svoje procesné oprávnenia. Tieto môže vykonávať iba v prípade, ak správne konanie
aktuálne prebieha, pričom v takomto prípade je preskúmanie rozhodnutia o pristúpení
ďalšieho účastníka do konania dôvodné.
Preto je potrebné, aby súd v každom konkrétnom konaní zisťoval stav správneho konania,
konkrétne či sa nejedná o právoplatne skončenú vec.
Žalobca domáhajúci sa preskúmania rozhodnutia, ktorým mu správny orgán nepriznal postavenie
účastníka, preto musí podať novú žalobu tentoraz žiadajúc preskúmanie zákonnosti správneho
rozhodnutia, ktorým bolo správne konanie právoplatne skončené. V rámci tohto konania
sa súd nutne bude vysporiadavať aj s otázkou správnosti určenia okruhu účastníkov
konania.
Dôvodom pre zisťovanie stavu správneho konania je tiež potreba naplniť účel práva
na súdnu a inú právnu ochranu realizovanú súdmi a orgánmi verejnej správy, t.j. poskytnúť
ochranu reálnym a realizovateľným právam fyzických a právnických osôb, a nie formalistickým
výkladom práva rozhodovať vo veci len pre to, aby litera zákona bola dodržaná aj za
cenu, že ochrana práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb bude
zabezpečená len pro forma. V prípade účastníctva v správnom konaní by v takom prípade
osoba mala síce rozhodnutie o tom, že je účastníkom správneho konania, avšak toto
samo osebe by nezaisťovalo reálnu možnosť ich výkonu, pretože by len konkurovalo právoplatnému
rozhodnutiu vo veci samej a bez ďalšieho by nemalo za následok jeho zrušenie.