Typ:
Rozsudok
Právna veta:
I. Neobstojí odvolacia námietka o porušení práva na obhajobu tým, že neboli vykonané
všetky procesné úkony navrhované obžalovaným v konaní pred súdom. Je plne v právomoci
súdu rozhodnúť, aké dôkazy z navrhnutých stranami konania vykoná a ktoré nepovažuje
za potrebné vykonať k náležitému zisteniu skutkového stavu. Svoje úvahy v tomto smere
musí ale zrozumiteľným spôsobom vysvetliť v rozhodnutí a to súd prvého stupňa aj v dostatočnom
rozsahu spravil. V týchto súvislostiach odvolací súd pripomína, že kým navrhovanie
dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán konania, len súd rozhodne,
ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán konania na vykonanie dokazovania,
sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania, a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie
skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo
smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. V prípade,
že súd odmietne vykonať určitý stranou konania navrhovaný dôkaz, je jeho zákonnou
povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.
Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne
námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie. Právo na spravodlivé prejednanie veci zahrňuje tiež právo obžalovaného
(ale i ďalších strán trestného konania) na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Je korelátom
práva obžalovaného prednášať návrhy, argumenty a námietky, aby na ne dostal primeranú
odpoveď. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná rovnako vo verejnom záujme, pretože
je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný a že rozhodovanie
súdu je kontrolovateľné verejnosťou. Je rovnako predpokladom toho, aby obžalovaný
mohol účinne uplatňovať opravné prostriedky, ktoré má k dispozícii. V tomto smere
odvolací súd nezistil pochybenia v postupe a v rozhodnutí súdu prvého stupňa. Skutočnosť,
že odvolateľ sa nestotožňuje so skutkovými a právnymi názormi súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
II. Záver o tom, či nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia
slobody na dobu do dvadsiatich piatich rokov, je právnou otázkou, ktorej riešenie
patrí do výlučnej právomoci súdu. Na tom nič nemení skutočnosť, že súd vychádza aj
zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva, odbor psychológia, odvetvie klinická
psychológia dospelých, ktorého úlohou je na podklade určenia osobnostných, symptomatických
(kriminogénnych) a spoločenských (sociálnych) faktorov poskytnúť súdu závery pre vyhodnotenie
resocializačnej prognózy páchateľa.