Typ:
Rozhodnutie
Právna veta:
I. V súvislosti s druhým typom zákaziek vyplývajúcim zo znenia § 1 ods. 2 písm. a)
zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, resp. zákona o verejnom obstarávaní,
úrad uviedol, že nevyhnutnosť ochrany základných bezpečnostných záujmov Slovenskej
republiky prostredníctvom zmlúv a dodatkov k týmto zmluvám, musí kontrolovaný v danom
prípade preukázať nespochybniteľným spôsobom. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora
teda nestačí len odvolávka na „základné bezpečnostné záujmy“ uvedené v § 1 ods. 2
písm. a) zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní, resp. zákona o verejnom obstarávaní,
ale je potrebné preukázať reálnu potrebu ochrany týchto základných bezpečnostných
záujmov, v dôsledku čoho kontrolovaný musí preukázať, že ochranu takýchto základných
bezpečnostných záujmov Slovenskej republiky bolo možné dosiahnuť len nepoužitím postupov
v zmysle zákona o verejnom obstarávaní (podmienka subsidiarity) a že potrebnú ochranu
takýchto základných bezpečnostných záujmov nebolo možné dosiahnuť v rámci vyhlásenia
zadávacieho konania, ktoré stanovujú smernice týkajúce sa verejného obstarávania (podmienka
proporcionality).
II. Rada v nadväznosti na vyššie uvedené závery taktiež uvádza, že prijatie opačného
záveru, a teda, že úrad nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie verejných obstarávateľov
a obstarávateľov o použití výnimky, je vychádzajúc z revíznej smernice neprípustný.
V prípade uvedeného výkladu by tak mohlo byť každé obstaranie stavebných prác, tovarov
alebo služieb realizované jednoduchým odkazom na výnimku z použitia pravidiel a postupov
vo verejnom obstarávaní, a to bez akejkoľvek možnosti preskúmania rozhodnutia verejného
obstarávateľa alebo obstarávateľa zo strany úradu, čo by mohlo viesť k možnosti absolútneho
obídenia aplikácie zákona o verejnom obstarávaní.
III. Za zákazku v zmysle zákona o verejnom obstarávaní je pritom potrebné považovať
všetky novovznikajúce odplatné záväzky verejného obstarávateľa (na základe dodania
tovaru, poskytnutia služieb alebo uskutočnenia stavebných prác), bez ohľadu na označenie
úkonu, ktorým takýto záväzok vzniká. Z formálneho hľadiska teda podľa rady nie je
rozhodujúce, či nová zákazka je zadaná na základe dodatku k pôvodnej zmluve alebo
na základe samostatnej zmluvy. Novými zákazkami sú preto aj tzv. „dodatky k zmluvám“,
pokiaľ nimi dochádza k rozšíreniu predmetu pôvodnej zmluvy a tomu zodpovedajúcemu
zvýšeniu peňažného záväzku verejného obstarávateľa.
IV. Rada k tomu uvádza, že v prípade zákaziek, pri ktorých verejný obstarávateľ alebo
obstarávateľ pred ich uzavretím dospeje k záveru, že sa na ne zákon o verejnom obstarávaní
nevzťahuje na základe niektorej z výnimiek uvedených v ustanovení § 1 ods. 2 až 12
tohto zákona, by dokumentácia k danej zákazke mala obsahovať aj dôvody, na základe
ktorých verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ dospel k tomuto záveru. V opačnom
prípade postup verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa, ktorý uzavrie zmluvu
(v predmetnom prípade dodatok), na základe niektorej z výnimiek z aplikácie zákona
o verejnom obstarávaní bez toho, aby sa v čase jej (jeho) uzavretia zaoberal posúdením
naplnenia definičných znakov takejto výnimky, resp. bez toho, aby dôvody svojho záveru
o naplnení definičných znakov výnimky riadne zaznamenal, nie je preskúmateľný.