Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu
zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky
v podobe sankcií, vrátane úpravy príslušného konania, teda to, či v konečnom dôsledku
ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej
politiky štátu.
Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku
a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných
činoch, obdobná právna úprava je pri priestupkoch. Výrok rozhodnutia o priestupku
musí obsahovať popis skutku s označením miesta a času jeho spáchaniu, vyslovenie viny,
druh a výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov jednoznačné vymedzenie
výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje sa len na správny poriadok (§ 47 ods. 2 z. č. 71/1967
Zb.), podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti
nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť
plnenia, určí správny orgán na to lehotu.
Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať
v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.
Tento záver je vyvoditeľný priamo z ustanovenia § 47 ods. 2 Správneho poriadku. V rozhodnutiach
trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch,
je nevyhnutné vymedziť presne, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To
je možné zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta,
času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné
na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí,
čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Význam výrokovej časti
rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností
účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis
skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť
bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce
takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.
Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu (z hľadiska vecného,
časového a miestneho) plne korešponduje i medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky,
nakoľko v zásade i na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992
Zb.), v súlade s dostupnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.
Z vyššie uvedeného potom je potrebné vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za iný
správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho
spáchania, poprípade i uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol
byť zamenený iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia,
podstatne poruší ustanovenie zákona o správnom konaní (§ 47 ods. 2 Správneho poriadku).
Na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty
správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri postihu za súbeh viacerých
deliktov. Pri súbehu viacerých správnych deliktov pri nedostatku špeciálnej úpravy
je potrebné zvážiť analogické použitie tzv. absorpčnú zásady (prísnejší trest pohlcuje
miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší
z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť
deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť
pritom je nutné posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho objektu
deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym
predpisom určená).