Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Zákon č. 364/2004 Z. z. vytvára podmienky (okrem iných) na všestrannú ochranu vôd
vrátane vodných ekosystémov a od vôd priamo závislých ekosystémov v krajine, zachovanie
alebo zlepšovanie stavu vôd, účelné, hospodárne a trvalo udržateľné využívanie vôd,
a upravuje práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb k vodám a nehnuteľnostiam,
ktoré s nimi súvisia pri ich ochrane, účelnom a hospodárnom využívaní, ďalej zakotvuje
oprávnenia a povinnosti orgánov štátnej vodnej správy a zodpovednosť za porušenie
povinností podľa tohto zákona [§ 1 ods. 1 písm. a) až písm. c), ods. 2 citovaného
zákona].
Podzemné vody zákonodarca definoval v ustanovení § 3 ods. 3 prvej vete citovaného
zákona ako všetky vody nachádzajúce sa pod povrchom zeme v pásme nasýtenia a v bezprostrednom
kontakte s pôdou alebo s pôdnym podložím; za podzemné vody sa považujú aj geotermálne
vody, ktoré slúžia ako médium na akumuláciu, transport a exploatáciu zemského tepla
z horninového prostredia. Primárnym využitím podzemných vôd je zásobovanie obyvateľstva
pitnou vodou a na účely, na ktoré je použitie pitnej vody ustanovené osobitným predpisom;
iné použitie podzemných vôd je možné iba pri zachovaní ich prednostného určenia (§ 3
ods. 4 citovaného zákona). Pojem podzemných vôd je preto širší ako pojem geotermálnych
vôd. Na základe uvedeného možno dospieť k záveru, že geotermálna voda je jednou z podzemných
vôd; geotermálna voda na rozdiel od ostatných podzemných vôd je definične vyčlenená
z definície podzemných vôd. Zákonodarca rozlišuje medzi geotermálnou vodou odovzdávajúcou
teplo (ktorá teplo neprijíma) a podzemnou vodou, ktorá nemusí slúžiť výlučne na odovzdanie
tepla, ale napríklad aj na prijatie tepla. Zákon potom odlišne upravuje režim geotermálnych
vôd a ostatných podzemných vôd.
Povinnosť odberateľa podzemných vôd platiť poplatky za ich odber a za vypúšťanie odpadových
vôd do povrchových vôd je upravená v ustanovení § 79 zákona č. 364/2004 Z. z. Poplatky
za odbery podzemných vôd je povinný platiť ten, kto odoberá podzemné vody v množstve
presahujúcom 15.000 m3 za kalendárny rok alebo 1250 m3 za mesiac. Táto povinnosť sa
však nevzťahuje na odbery podzemných vôd pri odberoch na účely energetického využitia,
ak sa následne vypúšťajú do podzemných vôd, okrem odberov geotermálnych vôd [§ 79
ods. 3 písm. i) zákona č. 364/2004 Z. z.].
Poplatky za odber geotermálnych vôd na účely energetického využitia [podľa ustanovenia
§ 79 ods. 3 písm. i) zákona č. 364/2004 Z. z.], aj keď sa následne geotermálna voda
vypúšťa do podzemných vôd, sa platia vždy. Výnimku tvoria ostatné podzemné vody za
kumulatívneho splnenia nasledovných zákonných podmienok: 1. nejde o geotermálnu vodu,
2. ide o odber podzemnej vody na energetické využitie, 3. následné vypúšťanie „použitej“
podzemnej vody do podzemných vôd.
Pri vypúšťaní použitej vody naspäť do podzemných vôd už teda ide o odpadovú vodu,
definovanú ako vodu použitú v obytných, výrobných, poľnohospodárskych, zdravotníckych
a iných stavbách a zariadeniach alebo v dopravných prostriedkoch, pokiaľ má po použití
zmenenú kvalitu (zloženie alebo teplotu), ako aj priesakovú vodu zo skládok odpadov
a odkalísk; odpadová voda môže byť splašková, priemyselná a komunálna.
Spornou otázkou medzi účastníkmi konania teda zostáva posúdenie pojmu „energetické
využitie“ podzemnej vody.
Energetickou vodou je voda odobratá na účely využitia jej hydroenergetického potenciálu
[§ 2 písm. a), i) zákona č. 364/2004 Z. z.]. Pri absencii zákonnej definície je nevyhnutné
vychádzať z gramatického, logického, systematického a teleologického výkladu uvedeného
pojmu. Pojem „energia“ je definovaný ako sila schopná vykonávať prácu; ako jedna z foriem
hmoty.
Pod pojmom „energetické využitie“ teda možno rozumieť využitie, zužitkovanie energetického
potenciálu určitej hmoty (v tomto prípade podzemnej vody) v prospech konkrétneho subjektu.
V predmetnej veci potenciálom hmoty možno chápať teplo, resp. tepelnú energiu podzemnej
vody ako vnútornú energiu, ktorú teleso príjme alebo ju odovzdá pri tepelnej výmene
inému telesu, pričom teplo si vymieňajú iba telesá s rôznou teplotou.
Zákon č. 364/2004 Z. z. však [v ustanovení § 79 ods. 3 písm. i)] nerozlišuje medzi
formami energetického využitia podzemnej vody, t. j. medzi odovzdaním a prijatím tepelnej
energie, ktorú má podzemná voda, inému telesu; jediným kritériom je, že sa musia následne
vypúšťať do podzemných vôd a že nejde o odber geotermálnej vody. Na druhej strane,
zákonodarca vyčlenením geotermálnej vody (u ktorej sa predpokladá, že bude využívaná
na odovzdanie tepelnej energie inému telesu, teda že bude využívaná na vykurovanie)
z poplatkového oslobodenia určitým spôsobom rozlišuje medzi odovzdaním a prijatím
tepelnej energie, aj keď veľmi vágne a nejasne, pretože aj ostatná podzemná voda (nielen
geotermálna voda) môže byť využívaná na vykurovanie. Zákonodarca v uvedenom prípade
spôsobil nejasnosť právnej úpravy, ktorá však nemôže byť na ťarchu individuálneho
subjektu. Opätovne Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje ustanovenie čl. 2
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého štátne orgány (teda aj správne orgány
a súdy) môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý
ustanoví zákon. Keďže zákon v citovanom ustanovení nerozlišuje medzi jednotlivými
účelmi energetického využitia podzemných vôd (príjem alebo odovzdanie energie, resp.
tepla), nie je to možné rozlišovať ani v individuálnom správnom akte (rozhodnutí)
orgánu verejnej správy. Zákon č. 364/2004 Z. z. oslobodzuje subjekty od platenia poplatkov
v prípade odberu podzemných vôd na účely ich energetického využitia, za podmienky,
že sa následne vypúšťajú do podzemných vôd (s výnimkou odberov geotermálnych vôd),
preto nie je na mieste ani aplikácia nariadenia vlády č. 755/2004 Z. z., ktoré upravuje
jednotlivé poplatky za odbery povrchových, podzemných, geotermálnych vôd, vypúšťanie
odpadových vôd.