Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Základným tvorcom energetickej politiky štátu ako politiky s mimoriadne závažným vplyvom
na riadne fungovanie jednotlivých zložiek hospodárstva Slovenskej republiky ako aj
na možný výskyt rizík u týchto osobitných stavieb s vysoko koncentrovaným energetickým
potenciálom je v zmysle § 12 ods. 4 z. č. 251/2012 Z. z. vláda Slovenskej republiky.
Je nepochybné, že energetická politika štátu je základným dokumentom s rámcovými právnymi
účinkami, ktoré musí prevádzkovateľ konkrétnej prenosovej, distribučnej či prepravnej
sústavy alebo siete (napríklad na prenos elektriny, ropy či plynu a iné) pri výkone
svojich oprávnení rešpektovať, vrátane jej zmien. To, či bude koncepcia energetickej
politiky Slovenskej republiky nemenná alebo sa bude meniť v krátkom časovom úseku,
toto bude vyplývať vždy z konkrétnych podmienok a zvláštností energetického sektoru
v danom časovom období a z jednotlivých legitímnych zámerov vlády.
K vydaniu stanoviska prevádzkovateľ prenosovej sústavy pristupuje z úradnej moci,
t. j. že sa od nej po podaní žiadosti legitímne očakáva postup, ktorým zaujme požadované
stanovisko, t. j. rozhodne o kladnom alebo zápornom vybavení žiadosti, a ktorý sa
nevymyká v zmysle § 3 ods. 6 z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)
zo základných pravidiel konania. Takto napĺňa svoje vrchnostenské postavenie k žiadateľovi,
a to s celoštátnou pôsobnosťou.
Zodpovednosť prevádzkovateľa prenosovej sústavy, ako osobitného orgánu verejnej správy
na odborné posúdenie v zmysle § 12 ods. 4 z. č. 251/2012 Z. z., za vydanie stanoviska,
či pri vyvedení elektrického výkonu do distribučnej sústavy, najmä vzhľadom na použitú
technológiu výroby, ako aj vzhľadom na výšku inštalovaného výkonu, je možné očakávať
z pohľadu budúceho vplyvu predmetného zdroja elektriny na prenosovú a elektrizačnú
sústavu Slovenskej republiky z hľadiska bezpečnosti a spoľahlivosti zásadné riziká,
resp. negatívne vplyvy alebo nie, sa odvíja od rešpektovania uvedenej energetickej
politiky.
Stanovisko musí zakaždým vychádzať z aktuálnych skutočností a údajov, t.j. musí prihliadnuť
aj na stávajúce pomery, parametre a okolnosti týkajúce sa prenosovej sústavy vrátane
prijatej energetickej politiky v čase vydávania predmetného stanoviska prevádzkovateľa
prenosovej sústavy, a nie ako sa navrhovateľ nesprávne domnieval, že má vychádzať
zo skutočností, ktoré boli relevantné v čase podania prvej žiadosti.
Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu sa považujú aj osvedčenia, opatrenia či listy
s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom verejnej správy ako právnoaplikačné
akty správnych orgánov uvedené v § 3 ods. 6 z. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“). Aj keď by sa
na proces vydávania týchto aktov všeobecný predpis o správnom konaní výslovne nevzťahoval,
v zmysle § 3 ods. 6 SpP, ktorý spadá do časti upravujúcej základné pravidlá (obsahujúce
všeobecné právne princípy správneho konania bez ohľadu na limitujúce zákonné ustanovenia
v zmysle mnohých odporúčaní prijatých Výborom ministrov na pôde Rady Európy), platí,
že ustanovenia o základných pravidlách konania uvedených v odsekoch 1 až 5 sa primerane
použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení, odporúčaní a iných podobných
opatrení. Na konanie a rozhodovanie o vydaní osvedčenia ani stanoviska podľa § 12
ods. 4 a ods. 6 nie je pritom použitie správneho poriadku vylúčené (§ 92 zákona o energetike).
Stanovisko nie je nezákonným zásahom, ale je podkladovým rozhodnutím, ktoré je možné
posúdiť pri preskúmavaní zákonnosti konečného rozhodnutia vo veci, nie však v rámci
konania o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy podľa § 250v OSP.
Vydaním stanoviska prevádzkovateľ nevstúpil do už nadobudnutých práv žiadateľa ani
jej oprávnených záujmov, ale iba do jeho podnikateľských zámerov.