Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Krajský súd zastáva stanovisko, že správny orgán mohol na základe žiadosti navrhovateľa,
za danej situácie, postupovať podľa § 4 a § 8 zákona č. 543/2002 Z. z. Zároveň zastáva
názor, že boli splnené aj všetky kogentné zákonné podmienky zakotvené v hypotéze uvedených
ustanovení. Súd sa nestotožnil s tvrdením, že sa vyžaduje, aby k vykonávaniu činnosti
vedúcej k ohrozeniu, poškodeniu alebo zničeniu prírody už došlo, naopak, zastáva názor,
že postačuje, ak je preukázaná potenciálna možnosť, napr. v budúcnosti plánovaná činnosť,
ako je tomu v danom prípade, v dôsledku ktorej by mohlo nastať ohrozenie, poškodenie
alebo zničenie prírody (rastliny, živočícha alebo ich biotopov), ako to predpokladá
ustanovenie § 4 ods. 1, 2 zákona o ochrane prírody.
Predmetné ustanovenie je potrebné chápať v zmysle zásady prevencie a predbežnej opatrnosti.
Obdobne aj ustanovenie § 8 ods. 1 zákona o ochrane prírody. Nie je teda nevyhnutné,
aby šlo o činnosť, ktorá sa už reálne vykonáva, resp. ktorou už došlo k poškodeniu,
či zničeniu prírody a krajiny. Pokiaľ by orgán ochrany prírody nepristúpil k takémuto
riešeniu, ťažbou dreva, resp. inou hospodárskou činnosťou zo strany žalobcu by aj
podľa názoru súdu mohlo dôjsť k takému nežiaducemu zásahu do predmetu ochrany, v dôsledku
čoho by mohlo dôjsť k úplnému zmareniu účelu vyhlásenia prírodnej rezervácie Bystrá
dolina.
Základným princípom pri ochrane prírody a krajiny, resp. životného prostredia je základný
princíp prevencie, pretože dôsledky poškodenia prírody a krajiny, teda životného prostredia
sú často nezvratné, nenapraviteľné, preto je nutné takýmto poškodeniam predovšetkým
predchádzať, pričom jedným zo spôsobov akým to možno zabezpečiť, je práve rozhodnutie
o zákaze vykonávania činností, ktorý bol daný žalobcovi vo vzťahu k jeho plánovanej
činnosti na chránenom území.