Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Pri zabezpečovacom prevode práva sa vlastníkom prevedeného práva stáva veriteľ. V prípade
záložného práva sa na veriteľa môže previesť nanajvýš detencia veci, pričom spravidla
záloh môže naďalej používať dlžník (pri registrovanom záložnom práve). A v tom spočíva
zásadný rozdiel. Práve skutočnosť, že pri zabezpečovacom prevode sa veriteľ stáva
dočasným vlastníkom predmetu zabezpečovacie práva, na rozdiel od záložného veriteľa,
má za následok, že nemôže dôjsť k zániku vlastníckeho práva predajom veci osobou,
ktorej nepatrí a osobou, ktorá vyslovene zabezpečila zaplatenie svojho (aj prípadne
budúceho) dlhu prevodom svojho vlastníckeho práva. K predaju veci v rámci bežného
obchodného styku môže dôjsť za predpokladu existencie vlastníckeho práva k veci tak,
ako je to na rozdiel od zabezpečovacieho prevodu práva pri záložnom práve, kedy záloh
ostáva i naďalej vo vlastníctve záložcu.
V prípade, keby súd pri prevode predmetu prevodu zabezpečovacieho práva aplikoval
ustanovenia [§ 151md písm. f) OZ], došlo by k výslovnému popretiu významu a účelu
zabezpečovacieho inštitútu, ktorým je dočasný prevod práva a k stretiu rozdielov medzi
záložným právom a zabezpečovacím prevodom práva. Zabezpečovací prevod práva slúži
práve k naplneniu istoty veriteľa, že na čas trvania zabezpečovacieho prevodu práva,
nie je možné s predmetom zabezpečenia nakladať a previesť ho na tretiu osobu. S poukazom
na uvedené, je irelevantné, či došlo k prevodu predmetu zabezpečovacieho práva v rámci
bežného obchodného styku.
Jednou zo zásad, na ktorých je vybudovaný Obchodný zákonník je aj zásada poctivého
obchodného styku, v súlade s ktorou nie je, ak právnická osoba zaoberajúca sa okrem
iného nájmom a prenájmom motorových vozidiel, nepreveruje hodnoverným spôsobom vlastnícky
pôvod motorových vozidiel, ktoré následne ponúka na prenájom. Dobromyseľnosti sa možno
domáhať iba pri vynaložení odbornej starostlivosti. Aj keď zákon nedefinuje pojem
odborná starostlivosť, je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že v súlade s odbornou starostlivosťou
nebolo nedostatočné preverovanie vlastníckeho pôvodu motorového vozidla.