Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Novelizáciou Zákona EIA zákonom č. 214/2014 Z. z. došlo k významnej zmene ustanovení
§ 24, kedy cieľom podľa príslušnej dôvodovej správy bolo „zabezpečiť dotknutej verejnosti
právo na účasť v konaniach podľa tohto zákona aj v následných povoľovacích konaniach
podľa osobitných predpisov. Predpokladom pre účasť v konaní je zainteresovanie sa
v konaní niekým z verejnosti podaním jednej z foriem písomného stanoviska, obsahujúcom
zároveň náležitosti podľa ods. 4, tak aby bolo možné identifikovať nositeľa (tvorcu)
písomného stanoviska ako konkrétnu verejnosť, ktorá nasledovne nadobúda v konaní postavenie
účastníka konania.“
Je právom dotknutej, príp. zainteresovanej verejnosti zúčastňovať sa v konaní o zmene
navrhovanej činnosti prostredníctvom odôvodneného písomného stanoviska ako jedného
z úkonov podľa § 24 ods. 3 Zákona EIA. Zákon EIA bližšie nedefinuje obsah a rozsah
odôvodnenia predmetného stanoviska, pričom kasačný súd zastáva názor, že takúto definíciu
by bolo pomerne komplikované legislatívne definovať. Zo strany orgánov verejnej správy
je preto aj v tomto prípade potrebné aplikovať už judikatúrou všeobecne známe „princípy
dobrej verejnej správy“ (Good Governance, Good Administration, majúce základ v literatúre,
judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch najmä Rady Európy, a to
v odporúčaniach a rezolúciách Výboru ministrov Rady Európy a Európskej únie). Tieto
princípy vo svojej podstate znamenajú výkon právomoci správneho orgánu ako služby
občanom, nezneužívanie voľnej úvahy správneho orgánu a výkon jeho právomoci len za
účelom ustanoveným zákonom.
Uvedené princípy znamenajú to, že pokiaľ sa sťažovateľ ako oprávnená osoba v pozícii
zainteresovanej verejnosti zúčastní konania na základe písomného a odôvodneného stanoviska,
žalovaný, príp. orgán v. s. I. stupňa je povinný sa predmetným podaním zaoberať a pripomienky
náležite vyhodnotiť a prijať závery o tom, či sú dôvodné alebo nedôvodné. Orgány verejnej
správy sa pritom nemajú zaoberať samotnou osobou sťažovateľa, ktorý v rámci výkonu
svojich práv nemá zákonom stanovené, aký druh pripomienok vznášať môže a aké už nie.
Kasačný súd sa preto stotožňuje s nastoleným názorom právnej doktríny, že pokiaľ by
stanovisko konkrétneho subjektu bolo v značnej miere aj nezmyselné, tak orgány verejnej
správy môžu vznesené pripomienky ľahko vyvrátiť. Dôležité je preto na každú pre konanie
podstatnú pripomienku dať v primeranom rozsahu vecnú odpoveď, resp. ju jednoducho
vyvrátiť. Tieto práva zainteresovanej verejnosti a tomu zodpovedajúce povinnosti správnych
orgánov však samozrejme platia za predpokladu, že zainteresovaná verejnosť ich uplatňuje
za účelom ochrany životného prostredia, za ktorým jej tieto práva priznáva Ústava
SR a Zákon EIA, teda za predpokladu, že svoje práva nezneužíva.