Typ:
Rozsudok
Právna veta:
I. Správne uváženie (diskrečná právomoc správneho súdnictva) je svojou podstatou možnosťou
správneho orgánu vybrať pri rozhodovaní jedno z viacerých dovolených riešení. Pri
tomto uvážení si však správny orgán nemôže počínať ľubovoľne. Zákon pre neho vytvára
kritériá, podľa ktorých a v rámci ktorých môže správny orgán uskutočniť výber a zisťovanie
skutočnosti konkrétneho prípadu, ktoré sú potrebné pre jeho rozhodnutie.
Súdne preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu teda nie je v týchto prípadoch vylúčené,
ale je podstatne obmedzené, pretože sa môže týkať iba toho, či rozhodnutie správneho
orgánu nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade s logickým
uvažovaním a či predpoklady takéhoto úsudku boli zistené procesným postupom. Pokiaľ
sú tieto predpoklady splnené, nemôže súd z tých istých skutočností vyvodzovať opačné
alebo iné závery; súd je oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z dovolených
možností, ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha.
II. Na cudzinca žiadajúceho prechodný pobyt na účel podnikania sa síce vzťahuje čl. 8
ods. 1 Dohovoru, avšak podľa ods. 2 môže štátny orgán do výkonu tohto práva zasahovať
v prípadoch, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti
v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,
predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany
práv a slobôd iných, čím odôvodnili neudelenie povolenia na prechodný pobyt ako dovolený
zásah do práv a slobôd žalobcu.
III. K námietke získania živnostenského oprávnenia na strane jednej a neudelenia povolenia
na prechodný pobyt na strane druhej bolo potrebné uviesť, že doloženie živnostenského
listu možno považovať len za preukázanie účelu na udelenie povolenia a nie je možné
ich vzájomne podmieňovať tak, ako to uviedol žalobca. Podmienkou prevádzkovania živnosti
totiž nie je pobyt na území SR, preto sa živnostenské úrady touto otázkou v konaní
nezaoberajú.