Typ:
Rozsudok
Právna veta:
V oblasti ochrany hospodárskej súťaže existujú paralelne popri sebe dva typy právnych
predpisov – súťažné právne normy a regulačné právne normy. V podmienkach Slovenskej
republiky je súťažnou právnou normou zákon o ochrane hospodárskej súťaže, ktorého
účelom je ochrana hospodárskej súťaže na trhu výrobkov, výkonov, prác a služieb pred
jej obmedzovaním ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov
a zároveň upravuje právomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.
Kompetencia protimonopolného úradu vydávať rozhodnutia o tom, že konanie alebo činnosť
podnikateľa je zakázaná podľa zákona, je upravená v ustanovení [§ 22 ods. 1 písm.
b) ZOHS] (zároveň protimonopolný úrad rozhoduje o uložení povinnosti zdržať sa takéhoto
konania a o povinnosti odstrániť protiprávny stav). Ustanovenie týkajúce sa zneužívania
dominantného postavenia podľa § 8 zákona o ochrane hospodárskej súťaže bolo unifikované
s článkom 102 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (predtým článok 82 Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva). Ex post ochrana, ktorú zabezpečujú národné súťažné autority,
resp. Európska komisia postihuje konanie, ktoré je v rozpore s pravidlami ochrany
hospodárskej súťaže a smeruje k postihu konkrétneho protisúťažného správania.
Protimonopolný úrad ako všeobecný orgán ochrany hospodárskej súťaže má právo konať
a rozhodnúť vo veciach zneužívania dominantného postavenia aj voči subjektom, ktoré
pôsobia v elektroenergetike. Zákon č. 136/2001 Z. z. v žiadnom zo svojich ustanovení
nevylúčil pôsobnosť úradu konať v elektroenergetickom sektore. Najvyšší súd sa preto
nestotožnil s takto formulovanou námietkou žalobcu, ktorá by znamenala, že každý právny
predpis vydaný URSO predstavuje reguláciu a zároveň predstavuje vylúčenie kompetencie
protimonopolného úradu, keďže je v rozpore s princípmi aplikácie súťažného práva v Európskej
únii.
Podľa § 8 ods. 1 ZOHS dominantné postavenie na relevantnom trhu má podnikateľ alebo
niekoľko podnikateľov, ktorí nie sú vystavení podstatnej súťaži a ktorí sa vzhľadom
na svoju ekonomickú silu môžu správať nezávisle. Dominantné postavenie samo osebe
nie je v rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže a nie je zakázané, zakázané je jeho
zneužívanie. Európsky súdny dvor definoval dominantné postavenie ako „pozíciu ekonomickej
sily používanej podnikateľom, ktorá mu umožňuje brániť efektívnej súťaži, a to tak,
že mu dáva potenciál správať sa do značnej miery nezávisle od konkurentov, odberateľov
a v konečnom dôsledku aj od spotrebiteľov.“ (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-27/76 United
Brands and Others v. Commissions, bod 65). Postavenie žalobcu je predurčené tým, že
distribúcia elektriny má charakter prirodzeného monopolu. Vlastníctvo sietí (elektrických
vedení) je historický dané na určitom území vždy jednej spoločnosti, budovanie paralelných
sietí rovnakého významu je ekonomicky nevýhodné. Z tohto dôvodu je žalobca jediným
subjektom, ktorý môže na príslušnej časti vymedzeného územia zabezpečovať meranie
elektriny – prevádzkovateľ distribučnej sústavy je podľa [§ 24 ods. 2 písm. f) zákona
o energetike] povinný zabezpečiť meranie elektriny v sústave a na požiadanie poskytovať
namerané údaje jednotlivým účastníkom trhu s elektrinou.