Typ:
Uznesenie
Právna veta:
Táto otázka je predmetom dlhodobej diskusie odbornej verejnosti, nakoľko jednoznačné
legislatívne riešenie, ktoré by sa výslovne k problematike vyjadrilo, absentuje. Z rozhodovacej
praxe súdov pretrváva nesúlad v riešení tejto otázky, pričom sa vyprofilovali tri
skupiny rozhodnutí:
I. Ak nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba
(pretože tieto sú už splatné) a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval
úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom;
II. Žiaden zákon výslovne nezakazuje dohodnúť úroky i za dobu, po ktorú bude istina
dlžníkom skutočne užívaná do jej faktického vrátenia veriteľovi, teda i za dobu, v ktorej
sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho záväzku. Inak by sa mohol dlžník absurdne
porušením svojich povinností splácať úver dostať do výhodnejšej pozície, kedy by napriek
nesplateniu úveru mal tieto naďalej k dispozícii bez povinnosti zaplatiť veriteľovi
úrok aj za obdobie po zosplatnení úveru vyvolanom porušením zmluvných povinností;
III. Aj po predčasnom zosplatnení úveru zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase
jeho dojednania, t. j. patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na
to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Avšak, dojednanie,
podľa ktorého veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky až do skutočného
vrátenia istiny úveru je pre dlžníka – spotrebiteľa nevýhodné, a preto v zmysle § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné.