Typ:
Uznesenie
Právna veta:
Najvyšší súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa názoru ústavného súdu ústavne
akceptovateľným spôsobom vysporiadal aj s tým, či možno sankcionovať konanie, ktoré
je subsumované pod generálnu klauzulu. Poukázal pritom na judikatúru ESD a na relevantné
rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Českej republiky (vo veciach Sazka a UPC) a tiež
na podstatu práva na ochranu hospodárskej súťaže podľa čl. 55 ods. 2 ústavy, ktorého
naplnenie predpokladá skôr teleologický výklad príslušných právnych noriem. Najvyšší
súd porovnal znenie § 8 ods. 2 zákona č. 136/2001 Z. z. a čl. 102 Zmluvy o fungovaní
EÚ, ktoré obsahujú demonštratívny výpočet skutkových podstát. V odôvodnení svojho
rozsudku najvyšší súd uviedol aj obsah vyjadrenia Európskej komisie podľa čl. 15 ods.
3 nariadenia č. 1/2003, v ktorom Európska komisia argumentovala možnosťou postihnúť
konanie založené na všeobecnom ustanovení (generálnej klauzule) v čl. 82 Zmluvy o ES,
teraz čl. 102 Zmluvy o fungovaní EÚ (rozsudky ESD vo veciach Michelin a British Airways).
Z hľadiska zmyslu a obsahu princípov spravodlivosti je totiž neudržateľné, aby najvyššia
súdna inštancia nemohla revidovať svoje právne závery v skutkovo a právne súvisiacich,
resp. obdobných veciach, pokiaľ sú zmenené právne názory dôkladne a presvedčivo vysvetlené,
a len z dôvodu existencie iného (skoršieho) súdneho rozhodnutia zotrvávať na právnych
názoroch, ktoré sa v dôsledku prihliadnutia na nové súvislosti prípadov ukázali ako
prekonané.
Z argumentácie obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je zrejmé, že revíziu
právneho záveru o sankcionovateľnosti na základe generálnej klauzuly najvyšší súd
náležite odôvodnil – poukázal na judikatúru ESD a Najvyššieho správneho súdu Českej
republiky, na vyjadrenie Európskej komisie, na základe ktorých formuloval svoje ďalšie
právne úvahy a výklad príslušných právnych noriem (čl. 102 Zmluvy o fungovaní EÚ,
§ 8 ods. 2 a ods. 6 zákona č. 136/2001 Z. z., čl. 55 ods. 2 ústavy). Na tomto základe
podľa názoru ústavného súdu nemožno akceptovať námietku sťažovateľa o porušení jeho
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku
ktorému malo dôjsť odlišným posúdením možnosti sankcionovať konanie subsumované pod
generálnu klauzulu vyjadrenú v § 8 ods. 2 a 6 zákona č. 136/2001 Z. z.