Typ:
Uznesenie
Právna veta:
Z ustanovenia § 2 ods. 3 nevyplýva pre obchodnú spoločnosť povinnosť fyzicky na adrese
registrovanej v obchodnom registri aj sídliť; a contrario podnikateľ môže v zmysle
princípu v občianskych právnych vzťahoch „čo nie je zakázané, je dovolené“ (viď čl. 2
ods. 3 Ústavy SR), mať sídlo zapísané v obchodnom registri, ktoré nie je skutočné,
ale iba „virtuálne“. Pojem „virtuálneho sídla“ nie je v podnikateľskej praxi neznámy,
a to nielen v priestore Slovenskej republiky, ale aj v rámci krajín Európskej únie.
Možno ho charakterizovať ako sídlo, na ktorom sa môže (ale nevyhnutne nemusí) realizovať
podnikateľská činnosť podnikateľa a slúži na registráciu spoločnosti v obchodnom registri.
Jedinou podmienkou takéhoto sídla (podľa právnych predpisov Slovenskej republiky)
je právny vzťah podnikateľa k takémuto sídlu.
Sídlo, či už skutočné alebo virtuálne, je potrebné odlišovať od pojmu prevádzkareň
vymedzenom v § 17 ods. 1 ŽZ, ktorú je v zmysle § 30 ods. 1 ŽZ potrebné označiť. Avšak,
ani v prípade totožnej adresy sídla a prevádzkarne porušenie povinnosti označiť prevádzkareň
nevedie k dôvodu na zrušenie spoločnosti, ale iba k potenciálnej sankcii podľa § 65
ods. 1 ŽZ. Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že podmienka existencie skutočného
sídla je už prekonaná, a to z dôvodu vývoja spôsobu podnikateľskej činnosti, ktorý
sa už neodohráva iba v „kamenných“ prevádzkach, ale v čoraz väčšej miere vo virtuálnom
priestore (napr. formou rôznych e-shopov, poskytovaním online služieb a pod.). V tejto
súvislosti možno poukázať aj na pomerne staršie uznesenie Najvyššieho súdu Českej
republiky, sp. zn. 29 Cdo 1953/2013 zo dňa 19.12.2013, z ktorého vyplýva, že v Českej
republike už reflektovali na fenomén virtuálneho sídla zmenou legislatívy, v zmysle
ktorej bola z právneho poriadku odstránená požiadavka, aby bolo sídlo určené adresou,
kde právnická osoba skutočne sídli, pričom opustenie princípu skutočného sídla znamená,
že právnická osoba nemusí byť zo svojho sídla zapísaného v obchodnom registri skutočne
riadená. Odvolací súd je navzdory absencii exaktnej právnej úpravy rovnakého názoru,
a preto argumentácia navrhovateľa (Okresného úradu Nitra) o porušovaní povinnosti
podľa § 2 ods. 3 Obchodného zákonníka tým, že spoločnosť sa na adrese zapísanej v obchodnom
registri reálne nezdržiava, neobstojí.