Typ:
Rozsudok
Právna veta:
I. Prevádzkovateľ platformy na zdieľanie videí alebo platformy na ukladanie a zdieľanie
súborov, na ktorých používatelia môžu nezákonne sprístupňovať verejnosti chránený
obsah, uskutočňuje „verejný prenos“ tohto obsahu iba vtedy, ak nad rámec samotného
poskytovania platformy prispieva k tomu, že verejnosť má v rozpore s autorským právom
prístup k takému obsahu. Tak je to najmä v prípade, keď tento prevádzkovateľ má konkrétnu
vedomosť o nezákonnom sprístupnení chráneného obsahu na svojej platforme a urýchlene
ho neodstráni alebo neznemožní k nemu prístup, alebo keď tento prevádzkovateľ, hoci
vedel alebo mal vedieť, že vo všeobecnosti používatelia tejto platformy sprístupňujú
verejnosti chránený obsah prostredníctvom jeho platformy, nezaviedol primerané technické
opatrenia, ktoré možno v jeho situácii očakávať ako od prevádzkovateľa, ktorý je primerane
starostlivý, aby dôveryhodne a účinne čelil porušovaniu autorského práva na tejto
platforme, alebo tiež, keď sa podieľal na výbere chráneného obsahu, ktorý je nezákonne
predmetom verejného prenosu, poskytoval na svojej platforme nástroje osobitne určené
na nezákonné zdieľanie takéhoto obsahu alebo vedome podporoval takéto zdieľanie, o čom
môže svedčiť okolnosť, že uvedený prevádzkovateľ zaviedol obchodný model podnecujúci
používateľov jeho platformy, aby na nej nezákonne uskutočňovali verejný prenos chráneného
obsahu.
II. Do pôsobnosti článku 14 ods. 1 smernice o elektronickom obchode patrí činnosť
prevádzkovateľa platformy na zdieľanie videí alebo platformy na ukladanie a zdieľanie
súborov, pokiaľ tento prevádzkovateľ nezohráva aktívnu úlohu takej povahy, že by vďaka
nej poznal obsah nahrávaný na jeho platformu alebo mal nad ním kontrolu.
III. Na to, aby bol na základe [článku 14 ods. 1 písm. a) smernice o elektronickom
obchode] prevádzkovateľ platformy na zdieľanie videí alebo platformy na ukladanie
a zdieľanie súborov vylúčený z oslobodenia od zodpovednosti, musí si byť tento prevádzkovateľ
vedomý konkrétnych nezákonných činností svojich používateľov týkajúcich sa chráneného
obsahu, ktorý bol nahraný na jeho platformu.
IV. Článok 8 ods. 3 smernice 2001/29 nebráni tomu, aby nositeľovi autorského práva
mohol byť na základe žiadosti podľa vnútroštátneho práva vydaný súdny príkaz proti
sprostredkovateľovi, ktorého službu využila tretia osoba na porušenie jeho práva bez
toho, aby o tom tento sprostredkovateľ vedel, v zmysle [článku 14 ods. 1 písm. a)
smernice o elektronickom obchode], len ak bolo danému sprostredkovateľovi pred začatím
súdneho konania formálne oznámené toto porušenie a tento nekonal urýchlene po danom
oznámení, aby uvedený obsah odstránil alebo znemožnil k nemu prístup a zabezpečil,
aby sa takéto porušenia neopakovali. Vnútroštátnym súdom však prislúcha, aby sa pri
uplatňovaní takejto podmienky ubezpečili, že táto podmienka nepovedie k tomu, že účinné
ukončenie porušovania práv bude oneskorené tak, že by nositeľovi práv mohla vzniknúť
neprimeraná škoda.