Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Žalobca sa dopustil viacerých porušení zákona napĺňajúcich znaky skutkovej podstaty
viacerých správnych deliktov.
Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len ,,dohovor“), z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské
štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej
aj „odporúčanie o správnych sankciách“), ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské
práva (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie
za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty
fyzických osôb – podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih
za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené
v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu,
voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva
aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci
správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého
správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní.
Nemožno pritom opomenúť, že hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest
súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú sankcie správne orgány, sú určené prejavom
vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-právnymi princípmi.
Podľa názoru súdu sa žalovaný (prvostupňový správny orgán) dopustil pochybenia tým,
že v danom prípade nepoužil tzv. absorpčnú zásadu, ale výšku pokuty vyjadril zvlášť
v dvoch častiach výroku pri dvoch skupinách deliktov. Súd poukazuje na právny názor
vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 28/2007, v ktorom sa konštatuje,
že pri súbehu viacerých správnych deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej
úpravy je potrebné použiť „analógiae legis“ tzv. absorpčnú zásadu. Jej podstata tkvie
v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty
sú tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách
pokút znamená, že správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa
sadzby za najzávažnejší z týchto deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým
s ohľadom na charakter individuálneho objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému
delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym deliktom určená).
Nie je bez právneho významu, že použitie absorpčnej zásady pri trestaní za viacčinný
súbeh, pri spáchaní viacerých správnych deliktov tým istým subjektom, je na jeho prospech.
V danom prípade došlo ku spáchaniu viacerých správnych deliktov vo viacčinnom súbehu.
Takisto je pravdou, že správny poriadok ani zákon o odpadoch neupravuje špeciálne
postup správneho orgánu pri postihu za súbeh viacerých iných správnych deliktov. Je
preto potrebné použiť analógiu s trestným zákonom a v danom prípade potrebné aplikovať
pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu. Správny orgán teda uloží za viaceré delikty
sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný.
V prípade preskúmavanom súdom sa žalobca dopustil iných správnych deliktov, za ktoré
zákon o odpadoch ukladá rovnakú sankciu (pokutu). V zmysle uvedeného preto správny
orgán mohol uložiť sankciu za ktorýkoľvek zo štyroch porušení zákona predstavujúci
iný správny delikt a to podľa [§ 78 ods. 2 písm. c)] alebo [78 ods. 2 písm. g)] alebo
[78 ods. 2 písm. h) zákona o odpadoch].