Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Požiadavka „plnej jurisdikcie“ v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej aj „Dohovor“) sa vzťahuje na veci tzv. súkromno-právnej povahy a vecí
správnych sankcií (priestupky, správne delikty fyzických osôb – podnikateľov a správne
delikty právnických osôb).
Zakotvenie možnosti moderácie, t. j. uplatnenie revíznej právomoci správnych súdov
treba považovať za zásadnú zmenu právomoci správnych súdov oproti terajšiemu stavu.
Súd môže rozhodnúť o rozsahu sankcie. To znamená, že súd spravidla po doplnení dokazovania
prihliadne na primeranosť sankcie pokiaľ ide o závažnosť protiprávneho konania a jeho
následky a individuálne posúdi postih za správny delikt podľa okolností toho ktorého
prípadu. Predmetné ustanovenie nesporne prispieva k posilneniu ochrany fyzických a právnických
osôb pred nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy.
V prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležité zdôvodnil uloženie
sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie, či prihliadol na okolnosti
viazané na subjekt, samotný skutok a jeho následok. Určenie výšky pokuty v rámci určeného
rozpätia je síce vecou voľného uváženia, to však neznamená, že môže byť uložená v ľubovoľnej
výške. Voľná úvaha aj pri takomto rozhodovaní je myšlienkový proces, v rámci ktorého
má príslušný orgán zvažovať závažnosť porušenia predpisov vo vzťahu ku každému zisteniu,
jeho následky, dobu protiprávnosti, aby uložená pokuta spĺňala nielen požiadavku represie,
ale aj preventívny účel s prognózou budúceho pozitívneho správania sa dotknutej osoby.
Pri uložení pokuty správny orgán prihliadne na závažnosť, spôsob i čas trvania následkov
protiprávneho konania.
Riadny chod spravodlivosti v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), ako aj čl. 46 ods. 1 Ústava SR, zaväzuje
súdy a orgány verejnej správy na odôvodňovanie rozhodnutí. Nepreskúmateľné rozhodnutia
zakladajú protiústavný stav a tento postup je nezlučiteľný so zásadou spravodlivosti
konania.
Všeobecné, nekonkrétne odôvodnenie, odvolávajúce sa na citované zákonné ustanovenia
a na to, že žalobkyňa je novinárkou, nepostačuje.
Ak má súd posúdiť, či rozhodnutie v časti, v ktorej bola určená výška sankcie, ktoré
bolo vydané na základe voľnej úvahy, nevybočilo z medzí a hľadísk stanovených zákonom
nepostačuje, že určenú výšku sankcie v najvyššej možnej miere pripúšťa zákon, musí
byť preskúmateľné aj to, ako bolo vzaté do úvahy hľadisko ustanovené v zákone o nezachovaní
mlčanlivosti o skutočnostiach ktoré sa žalobkyňa dozvedela z predmetného utajeného
dokumentu.
Preto, aj keď je určenie výšky pokuty výsledkom správneho uváženia, neznamená to,
že správny orgán môže postupovať ľubovoľne. Je jeho povinnosťou zaoberať sa všetkými
hľadiskami, ktoré zákon ako predpoklad úvahy vymedzuje, zadovážiť si potrebné dôkazy,
vyvodiť z nich skutkové zistenia a právne závery a až potom na základe zákonom povoleného
správneho uváženia pri rešpektovaní zmyslu a účelu zákona a hraníc, ktoré vymedzuje,
dospieť pri dodržaní zásad logického uvažovania k určeniu výšky pokuty.