Typ:
Rozsudok
Právna veta:
V danej veci dospel správny súd k názoru, že tak žalovaný ako aj prvostupňový správny
orgán vec nesprávne právne posúdili, keď konštatovali, že konanie žalobkyne naplnilo
všetky znaky priestupku v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z. Vzhľadom na znenie čl. 26
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 Dohovoru zaručujúcich slobodu prejavu ako aj
právo na informácie a zároveň stanovujúce podmienky obmedzenia týchto práv bolo potrebné
vec právne vyhodnotiť z hľadiska vybalansovania rovnováhy stretu verejného a súkromného
záujmu na ochrane utajovaných skutočností s právom verejnosti na poskytnutie informácií
o činnosti a fungovaní VOS, ktoré by malo svojou činnosťou prispievať k ochrane občanov
Slovenskej republiky (zabezpečovať bezpečnosť štátu, verejný poriadok). Vec bolo potrebné
posúdiť z hľadiska stupňa utajenia skutočností obsiahnutých v predmetnom článku a posúdenia
vplyvu uverejnenia v článku uvedených informácií na porušenie a ohrozenie záujmu spoločnosti
a posúdiť ich aj vzhľadom na obsah zverejnených skutočností v článku a osobu žalobkyne
– novinárky, ktorej poslaním je zverejňovanie informácií o otázkach verejného záujmu
v súlade so zásadami novinárskej etiky. Zároveň bolo tiež potrebné posúdiť úmysel
konania žalobkyne pri zverejnení článku, ako aj vysporiadanie sa so vzniknutými následkami
vyplývajúcimi z uverejnenia daného článku a v ňom uvedených utajovaných skutočností
z hľadiska narušenia záujmov Slovenskej republiky a vzniku jej možnej ujmy. Iba samotná
skutočnosť, že informácia v zmysle vnútroštátnych predpisov podlieha utajeniu sama
osebe nezbavuje novinára práva túto informáciu zverejniť, čo sa udialo v danom prípade.
Ďalej je potrebné mať na zreteli špecifické poslanie novinárov, postupujúcich v dobrej
viere s úmyslom poskytnúť presné a spoľahlivé informácie o otázkach verejného záujmu
v súlade so zásadami novinárskej etiky. Potom udeliť sankciu za takýto postup by bolo
prípustné iba v prípade, ak by zodpovedala naliehavej spoločenskej potrebe a bola
by primeraná sledovanému legitímnemu cieľu. Vzhľadom na to, že sloboda prejavu a právo
na informácie sa zaručujú ako základné práva a sú prostriedkom účasti verejnosti na
politickom živote štátu, bolo potrebné náležite skúmať a odôvodniť, či uverejnenie
konkrétnej utajovanej skutočnosti je otázkou verejného záujmu alebo nie. Preskúmavané
rozhodnutia nijako neozrejmujú, či bola zákonom (Ústavou Slovenskej republiky) dovolená
možnosť obmedzenia slobody prejavu a šírenia informácií postupom žalobkyne dodržaná.
Zákon č. 215/2004 Z.z. osobitne upravuje skutkové podstaty priestupkov v ust. § 78
a v ust. § 79 správnych deliktov a v ust. § 80 pre účely zákona č. 215/2004 Z.z. zákonodarca
upravil postupy pri ukladaní pokút. Takýto postup je nevyhnutý z hľadiska zabezpečenia
zachovania jednoty právnych záruk a jednotného postupu všetkých kategórií trestných
obvinení v súlade s článkom 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“), podľa ktorého ustanovenia každý má právo na to, aby
jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Keďže článok
6 ods. 1 veta prvá Dohovoru hovorí „o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia“,
je podľa názoru správneho súdu nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené
v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu alebo aj
subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívno-právna zodpovednosť. Odporúčanie
Výboru ministrov Rady Európy č. R (91) 1 o správnych sankciách, ktoré bolo schválené
Výborom ministrov dňa 13. 2. 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov odporúča vládam
členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú
z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené,
že sa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore
s uplatniteľnými pravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy
bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú
za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania je nevyhnutné v rámci správneho
konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho
konania v zmysle Rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy č. (77) 31 o ochrane jednotlivca
v súvislosti s rozhodnutiami správnych orgánov pevne zavedené záruky v trestnom konaní.
Napadnuté rozhodnutie žalovaného a ani prvostupňové rozhodnutie neobsahujú náležitú
správnu úvahu o rozhodujúcej skutočnosti a to ako konanie žalobkyne naplnilo skutkovú
podstatu jej za vinu kladeného porušenia zákona. Ani z jedného z preskúmavaných rozhodnutí
pre súd dostatočne jasne nevyplýva, ako bol zverejneným článkom ohrozený záujem spoločnosti
(štátu). Rozhodnutia obsahujú len citáciu z písomnosti VOS zaslanú správnemu orgánu
na jeho opakovanú žiadosť o tom, že zverejnením daného článku bol priamo uvedený objekt
záujmu VOS, čoho dôsledkom bolo bližšie neozrejmené sťaženie plnenia úloh VOS pri
získavaní, sústreďovaní a vyhodnocovaní informácií o aktivitách cudzích spravodajských
služieb. Nijako nebolo však špecifikované, ako došlo k ohrozeniu zákonom chráneného
záujmu na ochranu utajovaných skutočností.
Napadnuté rozhodnutie neobsahuje všetky náležitosti naň kladené v zmysle § 47 ods.
3 správneho poriadku, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia zodpovedajúcim spôsobom nedáva
odpovede na vyššie uvedené otázky, čo podľa súdu znamená vadu rozhodnutia spočívajúcu
v jeho nezákonnosti pre nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatočného
odôvodnenia.