Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Vydaním licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckym pracovníkom
v povolaní lekár Slovenskou lekárskou komorou podľa [§ 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004
Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti] získa jej držiteľ bez ďalšieho
status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) podľa [§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003
Z. z.] v relevantnom znení pre účely vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia.
Podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe
povolenia, teda licencia L1A nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného
v [§ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.], pretože sama o sebe nezakladá jej držiteľovi
aj možnosť vykonávať licencovanú činnosť; tú môže vykonávať až na základe dohody /
zmluvy s iným poskytovateľom. Podmienky výkonu samostatnej zdravotníckej praxe u iného
poskytovateľa a obsah vzájomných vzťahov lekára – držiteľa licencie L1A a iného poskytovateľa,
u ktorého môže držiteľ licencie L1A realizovať svoje zdravotnícke povolanie, zákon
neupravuje, mlčí aj dôvodová správa. Zákon teda nevylučuje, aby tento vzťah nemohol
byt' aj pracovnoprávny, pričom samotné znenie [§ 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení]
predpokladá možnosť, že držiteľmi oprávnení môžu byt' aj osoby v pracovnoprávnom pomere,
a preto nebudú pre účely uvedeného zákona samostatne zárobkovo činnou osobou. (...)
Formálna existencia Licencie L1A je založená na splnení podmienok stanovených zákonom
na jej vydanie. Bez skúmania týchto podmienok je akýkoľvek záver o stotožnení samostatnej
zdravotníckej praxe so samostatnou zárobkovou činnosťou nepodložený a predčasný. Pokiaľ
je licencia osvedčením o tom, že lekár má spôsobilosť na právne úkony v celom rozsahu,
je zdravotne spôsobilý, je odborne spôsobilý, je bezúhonný, je zapísaný v registri
komory a je dôveryhodný (§ 69 ods. 1 a 2 zákona č. 578/2004 Z. z.), pričom podmienky
na vydanie licencie musí spĺňať po celý čas platnosti licencie, potom nemožno prijať
ako racionálny názor o povinnosti licenciu vrátiť iba preto, že aktuálne nie je využívaná
na výkon samostatnej zárobkovej činnosti; licencia preukazuje splnenie uvedených podmienok
a je vydaná na dobu neurčitú a za poplatok. Navyše zo žiadneho zákonného ustanovenia
nevyplýva pre držiteľa licencie povinnosť jej držbu oznamovať alebo vracať, pokiaľ
nie je využívaná. Vydanie licencie na základe takto stanovených podmienok nemožno
ponímať ako licenciu na výkon regulovanej činnosti, ktorú musí jej držiteľ vykonávať,
inak by sa mala vrátiť. Licencia je osvedčením o tom. že jej držiteľ spĺňa podmienky
§ 69 zákona, ktorý medzi podmienky jej vydania neuvádza samotný výkon tejto činnosti.
Z vyššie uvedených skutočností možno vyvodiť záver, že pojem samostatná zdravotnícka
prax vykonávaná na základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť' s pojmom
„samostatná zárobková činnosť" a pojem „licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe“ s pojmom „oprávnenie na vykonávanie činnosti“ podľa osobitného predpisu“ pre
účely sociálneho poistenia. Argumentácia, podľa ktorej nie je rozhodujúce, či držiteľ
licencie L1 A samostatnú zdravotnícku prax aj reálne vykonáva bráni tomu, aby bolo
možné zistiť materiálnu rovinu pre záver, či výkon samostatnej zdravotníckej praxe
naplnil znaky samostatnej zárobkovej činnosti.