Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Incident I a Incident II sa odlišovali nielen opisom skutku ale aj v osobe, mieste
a čase, kedy malo dôjsť k spáchaniu toho – ktorého skutku a ich podstata bola odlišná.
Úrad by mohol každý z týchto dvoch skutkov (incidentov) posudzovať samostatne, pretože
išlo o dva rôzne pokyny zamestnancov Úradu, adresované dvom rôznym osobám, s rozdielnym
miestom a časom spáchania toho – ktorého skutku. Inak povedané, právoplatné rozhodnutie
Úradu vo veci Incidentu I, bez zastavenia Správneho konania ohľadne incidentu II,
nezakladá prekážku konania Úradu ohľadne Incidentu II, pretože aj bez Incidentu I
môže Úrad vymedziť správanie žalobcu, ktoré tvorilo podstatu Incidentu II; podstata
Incidentu II sa preto bez ohľadu na rozhodnutie o Incidente I nezmení. Ide o odlišné
dva skutky spáchané odlišnými osobami. Súd pritom prisvedčil žalobcovi, že samotný
fakt, že Úrad obe porušenia, oba skutky (Incident I aj Incident II) podradil pod porušenie
jedného zákonného ustanovenia [§ 22a ods. 7 písm. b) zákona o ochrane hospodárskej
súťaže], nemá vplyv na to, že skutočne ide o dva skutky. V každom prípade však v zmysle
zásady legality, s prihliadnutím na obsah Oznámenia o začatí konania a Prvej výzvy
a Druhej výzvy súd prisvedčil žalobcovi v tom, že správne konanie v časti Incidentu
II malo byť Úradom zastavené.
Úrad v napadnutom rozhodnutí zastával názor, že vzhľadom na povahu a účel inšpekcie
ako neopakovateľného úkonu je v prípade výkonu inšpekcie vykonávanej zamestnancami
Úradu vylúčené písomné plnomocenstvo, a preto je postačujúce, aby takéto procesné
splnomocnenie na konanie pred Úradom vydal štatutárny orgán ústne, v danom prípade
dokonca telefonicky. Pritom ale nevzal do úvahy, že pani C. nemala vedomosť o tom
aký ÚOŠS sa jedná a o aké možné úkony by sa mohlo jednať. V akom rozsahu teda udelila
plnomocenstvo je skutočne sporné. Za týchto okolností mohla udeliť len akési neurčité
plnomocenstvo za situácie, keď sa dozvedela, že v priestoroch žalobcu sa nachádzajú
osoby z bližšie neurčeného ÚOŠS. Aké právne úkony však bude vykonávať splnomocnenec
a voči akému úradu nemohla zjavne dopredu vedieť. Takto udelené plnomocenstvo trpí
vadou neurčitosti. Podľa § 17 ods. 3 Správneho poriadku je potrebné vykladať tak,
že existujú dve možnosti udelenia procesného plnomocenstva v správnom konaní, t. j. písomné
plnomocenstvo, plnomocenstvo vyhlásené do zápisnice a treťou možnosťou je upustenie
od preukázania plnomocenstva v nepochybných prípadoch. Úradom prezentovaný právny
názor ohľadne ústne udeleného procesného plnomocenstva inak ako do zápisnice skutočne
nemá oporu v zákonnom znení, ktoré jednoznačne na účely správneho konania stanovuje
len písomné plnomocenstvo alebo ústne udelené plnomocenstvo zaznamenané v zápisnici
(t. j. opätovne zaznamenané v písomnej forme). Za daných skutkových okolností nemožno
žalobcu zaťažiť zodpovednosťou za konanie tretej osoby, ktorá ani nie je zamestnancom
žalobcu a za toto konanie sankcionovať žalobcu.