Typ:
Nález
Právna veta:
Ústavný súd zdôrazňuje, že základné právo na podnikanie je základné právo, ktorého
sa v zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto
ustanovenia vykonávajú. Základné právo na podnikanie, tak ako ostatné základné práva,
ktoré sú obsahom druhej hlavy piateho oddielu ústavy (hospodárske, sociálne a kultúrne
práva), sú teda garantované len v rozsahu ústavnej výhrady vyvoditeľnej z dikcie čl. 51
ods. 1 ústavy, prostredníctvom ktorej ústava poskytuje zákonodarcovi väčší priestor
(v porovnaní s inými skupinami základných práv a slobôd) pre voľnú úvahu (uváženie)
na určenie, v akom rozsahu, kvalite a za akých podmienok bude garantovať hospodárske,
sociálne a kultúrne práva a slobody. V tejto súvislosti ústavný súd ale zároveň zdôrazňuje,
že priestor pre voľnú úvahu poskytnutý ústavou zákonodarcovi pri prijímaní týchto
zákonov nemožno chápať absolútne; jej limity treba hľadať predovšetkým v ústavných
princípoch a požiadavke ochrany ústavných hodnôt.
Všeobecné ústavné limity obmedzujúcich zásahov do základného práva na podnikanie (a
aj všetkých ostatných základných práv a slobôd) sú vyjadrené okrem iného aj v čl.
13 ods. 4 ústavy, z ktorého vyplýva, že obmedzujúci zásah musí dbať na podstatu a zmysel
základného práva na podnikanie a môže sa použiť len na ustanovený cieľ (čl. 13 ods.
4 ústavy).
Základným zmyslom podnikania je dosahovanie zisku, pričom z povahy veci vyplýva, že
jeho súčasťou je aj právo podnikateľských subjektov autonómne rozhodovať o jeho použití.
Z tohto zároveň vyplýva, že v zmysle čl. 13 ods. 4 ústavy bude neprípustným zásahom
do základného práva na podnikanie taký zásah, ktorý vo svojej podstate znemožňuje,
resp. neprimerane sťažuje dosahovanie zisku a v konečnom dôsledku „núti“ podnikateľa
k ukončeniu podnikania.