Typ:
Rozsudok
Právna veta:
I. Vo vzťahu k právu na ochranu osobnosti je nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného
porušenia základného práva na ochranu osobnosti (osobnej cti a dobrej povesti), a to
v kontexte so slobodou prejavu a s právom na informácie a so zreteľom na požiadavku
proporcionality uplatňovania týchto práv (a ich ochrany). Zároveň je nutné, aby príslušný
zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t. j. aby tu
existovala príčinná súvislosť medzi nimi. Takto je nutné interpretovať aj právny názor,
podľa ktorého „samo uverejnenie nepravdivého údaja, dotýkajúceho sa osobnosti fyzickej
osoby, zakladá spravidla neoprávnený zásah do práva na ochranu jej osobnosti.“ To
v kontexte týchto úvah znamená, že k zásahu do práva na ochranu osobnosti síce v zásade
môže dôjsť aj objektívne, teda s vylúčením zavinenia narušiteľa práva, avšak každé
zverejnenie nepravdivého údaja nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných
práv. K tomu dochádza iba vtedy, ak medzi zásahom a porušením osobnostnej sféry existuje
príčinná súvislosť a ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú
intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.
II. Z jazykového hľadiska, ak je niekto citovaný (ak je niekomu prisudzovaný konkrétny
výrok), je z hľadiska posúdenia pravdivosti tohto tvrdenia podstatné, či ten, komu
je daný výrok prisudzovaný, skutočne vyslovil alebo napísal práve tento výrok, nie
výrok iný, hoci obsahovo obdobný, lebo práve v tom spočíva podstata citácie. Nesprávnosť
citácie (či už chyba v osobe autora, alebo nepresnosť citácie) rovnako ako uvedenie
nepravdivého údaja však ešte nutne nemusí viesť k zásahu do osobnostného práva. Aj
v tomto prípade je potrebné posúdiť, či existuje medzi zásahom a porušením osobnostnej
sféry príčinná súvislosť a či tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitú prípustnú
intenzitu takou mierou, ktorú už v demokratickej spoločnosti tolerovať nemožno. Samotná
nepresnosť citácie alebo zámena autora výroku, nedosahuje takú intenzitu, aby z právneho
hľadiska viedla k zásahu do osobnostného práva, pokiaľ autor, ktorému je tvrdený výrok
prisudzovaný, uviedol výrok obsahovo obdobný (či výroky obsahovo obdobné).