Publikováno:
R 17/2021
Zbierka rozhodnutí Najvyššieho súdu, 2/2021
Typ:
Rozsudok
Právna veta:
I. V konaní podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších
predpisov o žiadosti o poskytnutie informácií o „živých“ súdnych konaniach s požiadavkou
o poskytnutie informácie (v rozsahu identifikácie podľa mena a priezviska, dátumu
podania žaloby, čísla konania a predmetu konania) o účastníkoch súdneho konania v postavení
fyzickej osoby správny orgán nepochybí, ak takúto žiadosť zamietne s odôvodnením,
že poskytnutím požadovaných informácií by došlo k poruše niu ochrany osobných údajov
fyzických osôb, zaručenej v uvedenom zákone (§ 9 ods. 1 a 2).
II. Definícia osobných údajov vo svojom pojmovom vymedzení neobsahuje konkrétne pomenované
kategórie údajov, resp. spod definície tohto pojmu nie sú žiadne konkrétne údaje vylúčené.
Podstatné je, aby obsah a význam týchto údajov napĺňal znaky osobných údajov, a teda
aby prostredníctvom obsahu poskytnutých údajov a ich vyhodnotenia vo vzťahu k ostatným
známym, resp. dostupným informáciám bolo možné dospieť k identifikovaniu určitej fyzickej
osoby.
III. Z hľadiska GDPR nie je podstatné, že samotné meno a priezvisko ešte neurčuje
konkrétnu fyzickú osobu, nakoľko osobnými údajmi nie sú len údaje, ktorými je fyzická
osoba priamo identifikovaná, ale aj údaje, ktoré sa identifikovateľnej osoby týkajú.
IV. Pri poskytnutí informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe
k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)
v znení neskorších predpisov týkajúcich sa právnických osôb je potrebné skúmať, či
nejde o informácie týkajúce sa v konečnom dôsledku identifikovateľných fyzických osôb.
Teda je potrebné aplikovať test primeranej pravdepodobnosti a zodpovedať otázku, či
existuje primeraná pravdepodobnosť, že poskytnuté údaje budú použité na identifikáciu
fyzickej osoby (tento test vykladal Súdny dvor Európskej únie v rozhodnutí z 19. októbra
2014, C -582/14, vo veci Patrick Breyer proti Bundesrepublik Deutschland).
V. Odpoveď na otázku, či údaje o právnických osobách poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon
o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, budú použité na identifikáciu
fyzickej osoby, je závislá od viacerých faktorov vystupujúcich v konkrétnom prípade,
a bude sa líšiť aj v závislosti od toho, či sa poskytnutá informácia týka viacosobových
spoločností alebo sa týka jednoosobovej spoločnosti s ručením obmedzeným. V prípade,
že sa informácia bude týkať spoločnosti s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom
a konateľom, ktorým by bola tá istá fyzická osoba, mohlo by ísť o informáciu, ktorá
sa týka fakticky iba tejto fyzickej osoby.
Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnychZbierka stanovísk NS a súdov SR 2/2021
VI. Ak by sa požadovaná informácia mala týkať právnickej osoby, ktorá má viacerých
členov v orgánoch spoločnosti alebo viacerých zamestnancov (napr. akciová spoločnosť),
nemuselo by ísť o informáciu týkajúcu sa konkrétnej fyzickej osoby. Tieto príklady
však nemusia platiť absolútne, nakoľko musia byť posudzované v kontexte danej situácie,
a to prostredníctvom testu primeranej pravdepodobnosti podľa recitálu 26 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb
pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (platnej do 24. mája
2018) a rovnako tak aj podľa recitálu 26 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ)
2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov
a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné
nariadenie o ochrane údajov ).