Typ:
Rozsudok
Právna veta:
Pojem „maloobchodný predaj“ v zmysle ustanovenia § 94 ods. 5 Zákonníka práce nemožno
absolútne stotožňovať s pojmom maloobchod v zmysle [§ 33 písm. a) zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní] (živnostenský zákon). Kým podľa [§ 33 písm. a) živnostenského
zákona] je maloobchod definovaný len ako kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému
spotrebiteľovi, v zmysle Zákonníka práce ide o predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi
vrátane s ním súvisiacich prác. Z uvedeného je zrejmé, že pojem maloobchod, respektíve
maloobchodný predaj je v zmysle Zákonníka práce potrebné vykladať širšie ako v zmysle
[§ 33 písm. a) živnostenského zákona], a tiež širšie ako to robí sťažovateľ.
Podľa ustanovenia § 94 ods. 5 Zákonníka práce je teda zakázané zamestnancovi v určených
dňoch nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu, ktorou je predaj tovaru (t. j. uzatváranie
kúpnych zmlúv) ale aj s ním súvisiacich prác. Pod pojem „s ním súvisiace práce“ potom
možno subsumovať otvorenie predajne, prezentáciu tovaru, výdaj tovaru, prijímanie
reklamácií, komunikáciu so zákazníkmi a podobne. Zákaz sa vzťahuje aj na práce súvisiace
s maloobchodom, t. j. na otvorenie predajne, umožnenie vstupu do predajne, umožnenie
prezerania vystaveného tovaru, komunikáciu so zákazníkmi, a to všetko s konečnými
spotrebiteľmi.
Zabezpečovanie výdajného miesta a reklamácií možno subsumovať pod pojem práce súvisiace
s maloobchodom, na ktoré sa vzťahuje zákaz podľa § 94 ods. 5 Zákonníka práce. Na uvedenom
nič nemení skutočnosť, že maloobchod (resp. predaj a kúpa tovaru) prebieha medzi konečnými
spotrebiteľmi a obchodnou spoločnosťou a nie sťažovateľom. V zmysle gramatického výkladu
ustanovenia § 94 ods. 5 Zákonníka práce je úplne irelevantné, kto je vlastníkom tovaru.
Okrem gramatického výkladu treba sledovať aj účel citovaného ustanovenia. Tým je snaha
o zosúlaďovanie rodinného a pracovného života.