Typ:
Rozsudok
Právna veta:
I. Tvrdenie, že sa niekto zúčastňuje na politických podujatiach za úplatok, je závažným
zásahom do cti dotknutej osoby, pretože ide v podstate o obvinenie zo zneužitia politických
práv; autor takýmto tvrdením navyše diskvalifikuje názory oponenta z hľadiska politickej
diskusie.
II. V rámci výmeny politických názorov môžu byť zverejňované len také prevzaté difamujúce
informácie, pri ktorých ich šíriteľ preukáže, že mal rozumné dôvody spoliehať sa na
ich pravdivosť, že vykonal riadne dostupné kroky na overenie pravdivosti takýchto
informácií, a to v miere a intenzite, v ktorej mu bolo overenie informácií prístupné,
a napokon, že nemal dôvod pochybovať o ich pravdivosti.
III. Tak závažné tvrdenie, akým je to, že politickí oponenti vyjadrujú svoj protest
za úplatok, sa musí považovať za neopodstatnené, ak sa predmetné výroky opierajú o nejasné
vyjadrenie inej osoby, ktorého pravdivosť nebola overená. To platí o to viac v prípade,
ak žalovaný predmetné výroky vyslovil v čase, keď zastával funkciu predsedu vlády,
teda osoby, u ktorej možno predpokladať vyšší stupeň informovanosti a znalostí.
IV. V prípade, ak sa takéto tvrdenie týka jednej alebo viacerých osôb patriacich do
vymedzeného okruhu, pričom z obsahu informácie nie je zrejmé, o ktorú osobu alebo
osoby z tohto okruhu ide, objektívne kritérium posúdenia spôsobilosti osobnostného
zásahu sa prejavuje v tom, že ochrany sa môže domáhať každý, ktorú by tretie osoby
mohli považovať za tú osobu, na ktorú sa informácia vzťahuje.
V. Žalobkyňa v posudzovanom prípade odvodzovala zásah do osobnostných práv od svojej
príslušnosti k skupine demonštrantov, ktorí v deň rokovania o dôvere vláde protestovali
pred poslaneckou snemovňou. Ide síce o širší a nijako formálne definovaný okruh osôb,
avšak natoľko dostatočne miestne i časovo vymedzený, aby výroky týkajúce sa všetkých
demonštrantov mohli byť pripočítané ktorejkoľvek z týchto osôb a ktokoľvek z tohto
okruhu ich mohol považovať za zásah do svojej osobnosti. Na tom nič nemení ani miernejšie
vyjadrenie žalovaného v jednom z rozhovorov, že nie všetci demonštranti sú zaplatení.
Pokiaľ totiž dostatočne nekonkretizoval, ktorých demonštrantov tým myslí, a ako a podľa
čoho ich rozlišuje, mohol ktokoľvek z účastníkov dôvodne predpokladať, že výrok o zaplatených
demonštrantoch sa vzťahuje práve na neho, a bežný poslucháč, ktorý by poznal identitu
niektorého z účastníkov, mohol rovnako dôvodne uzavrieť, že výrok sa vzťahuje na daného
účastníka.
VI. Informáciám poskytovaným predsedom vlády alebo iným vysoko postaveným predstaviteľom
štátu je zo strany občanov štátu vždy prikladaná väčšia váha než informáciám pochádzajúcim
od iných osôb, vrátane médií. Občan demokratického právneho štátu od ústavných činiteľov
celkom prirodzene očakáva pravdivé informácie a ďalej, že ústavní činitelia budú zachovávať
náležitý rešpekt k jednotlivým osobám – členom občianskej spoločnosti. Predstavitelia
štátnej moci sú preto povinní zverejňovať len skutkovo dôkladne overené informácie,
ktoré sa navyše týkajú len záležitostí spadajúcich do ich kompetencie. Ak ústavný
činiteľ nemá svoje tvrdenia faktov dôkladne overené, pokiaľ ide o ich pravdivosť,
nie je oprávnený ich zverejniť.