Typ:
Uznesenie
Právna veta:
Predpoklad, že namietaná okolnosť bola tomu, kto dovolanie podáva, známa už v pôvodnom
konaní, bude daný vždy, ak sa s ňou mohol dovolateľ pri riadnom využití svojich práv
– v prípade obvineného realizovaných či už priamo alebo prostredníctvom obhajcu –
oboznámiť už v pôvodnom konaní. V takom prípade sa nemôže dovolateľ úspešne odvolávať
na svoju nevedomosť zapríčinenú rezignáciou na uplatnenie svojich práv, resp. majúcu
pôvod v ich nedôslednom, resp. nedostatočnom uplatňovaní.
Preto pokiaľ dovolateľ prvýkrát až v podanom dovolaní namieta okolnosť (objektívne)
skôr zistiteľnú z obsahu spisového materiálu, prípadne zo samotného priebehu úkonov
trestného konania, nebola splnená vyššie uvedená podmienka podľa § 371 ods. 4 TP.
Rovnako neprichádza do úvahy ani „obídenie“ tejto podmienky, stanovenej pre dovolateľa,
s odkazom na obsah jeho dovolania, na to, že „ustanovenému obhajcovi pre dovolacie
konanie nebol tento dôvod dovolania známy, a preto ho nemohol namietať najneskôr pred
odvolacím súdom“. V tomto smere primárne Najvyšší súd SR konštatuje, že okolnosť známa
v pôvodnom konaní musí byť známa podľa znenia dikcie predmetného ustanovenia „tomu,
kto podáva dovolanie“, v danom prípade obvinenému, ktorý má postavenie obvineného
a svoje práva len uplatňuje podľa § 34 ods. 1 TP sám alebo prostredníctvom obhajcu.