Typ:
Uznesenie
Právna veta:
Procesná aktivita strán sporu v zmysle čl. 8 CSP a § 149 CSP a ich zodpovednosť za
neunesenie dôkazného bremena v kontradiktórnom sporovom konaní leží výlučne na stranách
sporu. Povinnosť strany sporu preukázať vlastné tvrdenia, z ktorých odvodzuje svoje
právo, nemôže byť prenášaná na protistranu, pretože by to bolo v rozpore so základnými
princípmi kontradiktórneho procesu, ako aj s princípom zodpovednosti za unesenie dôkazného
bremena a princípom formálnej pravdy uplatňovanej v sporovom konaní.
Sporové konanie je ovládané princípom formálnej pravdy i keď civilný sporový poriadok
počíta aj s takými situáciami, kedy súd autoritatívne môže vstúpiť do procesu dokazovania,
či už ohľadom čiastkových otázok (§ 185 ods. 2, 3 CSP) alebo v konkrétnych typoch
sporov (spotrebiteľské spory, antidiskriminačné spory, individuálne pracovnoprávne
spory) v prejednávanom spore sa však o takúto situáciu nejedná. Hoci sa dovolateľka
dovolávala ustanovení o ochrane spotrebiteľa (§ 290 a nasl. CSP), v tomto konkrétnom
prípade nie sú na daný prípad aplikovateľné. Podstatou týchto ustanovení o ochrane
spotrebiteľa je totiž tá skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako
aj o úroveň informovanosti a ich cieľom je vyrovnať v kontradiktórnom spore ,,nevýhodu,,
spotrebiteľa vo vzťahu k dodávateľovi ako druhej strane sporu, či už z ekonomického
hľadiska tak aj právneho. Myslia sa tým také situácie, kedy spotrebiteľ nemá napríklad
dostatok znalostí a nedokáže sám uplatniť námietku premlčania, prípadne nevie označiť
a zadefinovať neprijateľné podmienky v zmluve a vyžaduje sa tu zásah súdu v záujme
zachovania princípu rovnosti strán sporu a ochrany spotrebiteľa.