Typ:
Uznesenie
Právna veta:
Za kľúčovú odlišnosť skrytej aktivity polície od policajnej provokácie sa považuje
skutočnosť, že polícia neiniciuje, t. j. nevytvára u kontaktovanej osoby vôľu spáchať
trestný čin, ale vytvára pre spáchanie trestného činu vhodné podmienky. Tieto podmienky
však nesmú byť mimoriadne, ale objektívne možné v danej situácii obvyklé a musia nastať
až s časovým odstupom potom, čo páchateľ si osvojil úmysel spáchať trestný čin a preukázateľne
spravil kroky k jeho spáchaniu.“ (Uznesenie najvyššieho súdu z 1. septembra 2012,
sp. zn. 5 To 9/2011, uverejnené v Zo súdnej praxe pod č. 47/2012).
Argumentácia z vyššie uvedeného uznesenia bola následne použitá vo viacerých rozhodnutiach
najvyššieho súdu. Následne bol k policajnej provokácii prijatý judikát R 52/2014 Predmetný
judikát poukazoval (obdobne ako obvinení) na jedno z rozhodnutí ESĽP:
„Policajnou provokáciou je situácia, keď agent ako člen bezpečnostných zložiek alebo
osoba jednajúca na základe ich pokynov, sa neobmedzí na čisto pasívne vyšetrovanie
trestnej činnosti, ale za účelom obstarania dôkazov potrebných k zahájeniu trestného
stíhania vyvinie taký vplyv, že dotyčnú osobu podnieti k spáchaniu trestného činu,
ku ktorému by inak nebolo došlo.“ (Rozhodnutie ESĽP vo veci Ramanauskas proti Litve
z 5. februára 2008, č. 74420/01).
ESĽP sa policajnou provokáciou zaoberal aj v ďalších rozhodnutiach (okrem uvádzaných
obvinenými, aj napr. vo veci Scholer proti Nemecku z 18. decembra 2014, č. 14212/10;
Sepil proti Turecku z 12. novembra 2013, č. 17711/07, Nosko a Nefedov proti Rusku
z 30. októbra 2014, č. 5753/09 a č. 11789/10 atď.), pričom pre posúdenie jednotlivých
prípadov vychádzal z materiálnej zložky a procesnej zložky. V rámci materiálnej zložky
ESĽP skúma dôvodnosť utajenej operácie (existencia objektívneho podozrenia z páchania
trestnej činnosti, konkrétne dôkazy dokladajúce prvotné úkony vedúce k spáchaniu trestného
činu, predchádzajúca protiprávna činnosti alebo úmysel, overiteľnosť informácií),
pasívnosť spôsobu vyšetrovania, zákonom predvídateľný postup operácie a riadny dohľad
nad operáciou. Podozrenie nie je dané, ak záujmová osoba je bezúhonná, nezačalo sa
proti nej predbežné vyšetrovanie a pre políciu ide o neznámu osobu. Vyšetrujúce orgány
nekonajú pasívne, ak iniciatívne kontaktujú záujmovú osobu, prehovárajú ju, ak odmietne
ponuku, naliehajú na ňu, prisľúbia peňažný zisk alebo apelujú na súcit. Procesná zložka
pozostáva z povinnosti súdov preskúmať námietky o policajnej provokácii, dôvodnosť
a rozsah operácie, ako aj preukázať, že k navedeniu nedošlo.
Spoločným menovateľom všetkých rozhodnutí (najvyššieho súdu, aj ESĽP) je neprípustnosť
konania polície prostredníctvom agenta, ktoré spočíva v podnecovaní spáchania trestného
činu, t. j. v ovplyvňovaní vôle páchateľa vôbec trestný čin spáchať, resp. ho spáchať
vo väčšom rozsahu, ako zamýšľal. Zároveň sa od súdov vyžaduje dôsledné preskúmanie
podmienok, za akých došlo k použitiu agenta.