Typ:
Rozsudok
Právna veta:
I. Pojem „starostlivosť“, resp. spojenia „prevziať dieťa do starostlivosti“ a „starať
sa o dieťa“, ktoré zákonodarca použil v ustanovení § 49 ZSocP je nutné vnímať ako
súčasť zákonnej úpravy komplexne obsiahnutej v ZSocP a v tomto zmysle ho aj systematicky
a teleologicky interpretovať.
II. Z jazykového vyjadrenia časti normy (slovné spojenie: „iný poistenec, ktorý sa
o dieťa stará“) vyplýva, že musí ísť o starostlivosť osobnú, poskytovanú týmto poistencom.
Presný obsah a rozsah osobnej starostlivosti, ktorú má iný poistenec poskytovať dieťaťu
ako podmienku vzniku nároku na materské, ZSocP explicitne nevymedzuje. Možno ho však
aspoň rámcovo vyvodiť jednak z limitu dĺžky poskytovania materského (materské sa poskytuje
najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, starostlivosť teda musí zodpovedať
starostlivosti o dieťa vo veku do troch rokov) jednak z právnej úpravy obsiahnutej
v § 51 ZSocP ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku
na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie
starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov.
III. Pokiaľ by poskytovanie starostlivosti malo spočívať v tom, že poistenec iba organizačne
zabezpečí poskytovanie starostlivosti treťou osobou (resp. viacerými tretími osobami),
jednak by sa materské (ako dávka nemocenského poistenia) míňalo svojmu účelu, jednak
by dohoda o prevzatí starostlivosti o dieťa uzavretá medzi žalobcom a matkou dieťaťa
stratila zmysel (obdobnú „delegáciu starostlivosti o dieťa na tretiu osobu“ by totiž
mohla realizovať aj matka dieťaťa).
IV. ZSocP v príslušnom ustanovení § 49 ods. 1 používa už vyššie interpretované spojenie
„iný poistenec, ktorý sa o dieťa stará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo
je nutné rozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom obsahovo širším, a teda môže
zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb, než sú samotní rodičia
dieťaťa (porovnaj znenie [§ 3 ods. 1 písm. a), 3 a 4 zákona č. 571/2009 Z. z.] účinné
do 31. decembra 2010).